Hoci ich konverzácia o tejto otázke bola len krátkym nerozhodným pingpongom, nebola zanedbateľná. Ukázala jednu z nezhôd, ktoré nás stavajú (zbytočne) proti sebe.
Aj medzi sociológmi sa nájdu rozdiely v chápaní toho, čo je názor a čo fakt. No väčšina z nás sa zhodne, že za fakty môžeme považovať aj zistenia reprezentatívnych prieskumov názorov obyvateľstva. Sú faktami platnými pre danú populáciu v danom čase. Po čase výskumy prinesú iné zistenia. Sú to tiež časovo obmedzené fakty.
Faktom o názoroch je napríklad zistenie najnovšej Správy o svetovom šťastí, že najväčšiu mieru slobody v rozhodovaní o svojom živote zažívajú obyvatelia Kambodže. Môžeme sa čudovať, že obyvatelia tohto pomerne chudobného a ťažko skúšaného štátu sa cítia slobodnejšie ako obyvatelia škandinávskych krajín. Ale máme právo pochybovať o ich osobnom prežívaní?
Máme predstierať, že vieme vchádzať do hláv Kambodžanov a odhaľovať chyby v ich pohľade na vlastný život a nebodaj žiadať, aby ho nahradili naším pohľadom zvonka? Nevylučujem, že niektorí sociológovia by sa nezdržali a prežívanie ich vlastného života by objasňovali tradičnými či politicky vštepenými bludmi, ktoré im bránia vidieť veci, aké sú. Napokon to je u nás pomerne bežná prax.
Mnohí spoločenskí vedci preskúmavajú súvislosti, ktoré robia určité názory stálejšími či trvanlivejšími. Snažia sa vysvetliť, prečo sa určité kategórie osôb väčšmi prikláňajú k tým či iným názorom na ekonomiku, sociálne rozdiely, spaľovacie motory, ohrozenie planéty, cesty k mieru a mnohé ďalšie veci. A ďalší zase skúmajú panujúce či vplyvné vysvetlenia a pýtajú sa, ako je možné, že sa tešia takému uznaniu, aj keď operujú s nepozorovateľnými entitami, pri ktorých nemožno argumentovať klasickou demagogickou frázou „veď to tu všetci vidia“, a napriek tomu získavajú status faktu.
Príkladom takých entít sú vidiecke mentality, hybridné hrozby či kremeľské naratívy. Napriek ich neviditeľnosti neradno o nich pochybovať, ak sa nechcete vyčleniť z lepšej spoločnosti. Nadobúdajú silu tvrdošijnej reality, lebo sú s nimi (a s vysvetleniami, ktorých sú súčasťou) spojené inštitúcie, záujmy, kariéry, financie a tiež sebaúcta a verejný kredit mnohých ľudí. Fakty sú faktami aj vďaka koalícií živých a neživých aktérov s nimi spojených a niekedy aj vďaka sankciám pre pochybovačov.
Vráťme sa ešte k právu na uznanie vlastného prežívania ako faktu. Pochybovanie o tom, že prežívame, čo prežívame, vnímame ako zneuznanie. Stojí však za zamyslenie, či vysvetľovanie názorov či voličského správania napríklad podliehaním kremeľským naratívom nie je rovnakou neúctou k schopnosti ľudí reflektovať svoje životné podmienky a vyhliadky, akú si dovolil minister k prežívaniu slobodnej novinárčiny, o ktorom hovorila moderátorka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.