Eufória zlatého ošiaľu. Ako sa zlatom veľmi dobre perú špinavé peniaze

Cena zlata na svetových trhoch v roku 2024 láme historické rekordy. Za jednu mincu vážiacu presne jednu trojskú uncu rýdzeho kovu (31,1 gramu) predajcovia drahých kovov v Rakúsku a Nemecku žiadajú cca 2 200 eur. Pritom ešte v lete 2023 to bolo o 500 eur menej.

17.06.2024 14:00
debata (8)

Olej do ohňa nafukovania cien drahých kovov prilievajú aj centrálne banky, najmä z krajín s nízkym stupňom demokracie. To vzbudzuje obavy, že ide o štáty, ktoré sa boja prípadných sankcií v podobe zmrazenia devízových rezerv. To by v zásade pripadalo do úvahy, ak by na medzinárodnej úrovni boli voči nim uplatnené sankcie za nimi spôsobené alebo vedené vojnové konflikty. V tejto súvislosti sa najviac skloňuje Čína a India.

Podľa českého ekonóma Dominika Stroukala, ktorý je členom Národnej ekonomickej rady vlády ČR, by centrálne banky zlato a akcie ani nakupovať nemali. Najmä preto, že môžu neobmedzene nafukovať svoju účtovnú súvahu z peňazí vytvorených z ničoho. Centrálne banky tak nimi vytvorenými peniazmi umelo podporujú zvyšovanie cien drahých kovov.

Dokonca aj striebra, hoci tento kov nie je súčasťou devízových rezerv krajín a investori musia pri jeho kúpe na rozdiel od zlata platiť aj DPH. Polovica vyťaženého striebra končí ako súčasť priemyselnej výroby tovarov a druhá polovica najmä v podobe strieborných predmetov, šperkov či investičných a pamätných strieborných mincí. Pri cene od 30 eur za uncu ide často aj o darček s trvale udržateľnou kúpnou silou a príbehom tých ľudí, ktorí boli takto pri určitej príležitosti obdarovaní. Centrálne banky tak zarábajú na tom, čo nie je ich úlohou.

Peniaze sa dajú za zlaté mince a tehličky vymeniť zväčša anonymne, najmä ak ide o transakcie do 10 000 eur. Zlato je atraktívne najmä pre tých, čo svoj finančný majetok chcú ukryť pred zrakmi daňových a vyšetrovacích úradov, ktoré by mohol zaujímať pôvod nadobudnutých prostriedkov. Zlato sa denne obchoduje na svetových burzách a obchody s ním nenechávajú zvyčajne žiadnu stopu pohybov na bankových účtoch.

Vlastníctvo zlata sa tak teší veľkej obľube aj slovenských oligarchov, ktorí ho po vývoze do Spojených arabských emirátov (SAE) predávajú a získané peniaze následne investujú do kúpy apartmánov určených na prenájom. Takéto transakcie sú zaujímavé pre korupčníkov, zločincov a jednotlivcov s pochybnou podnikateľskou minulosťou. Dôvodom je skutočnosť, že SAE vo väčšine prípadov nevydávajú medzinárodne stíhané osoby a nevymieňajú si s inými štátmi informácie o kapitálových a finančných investíciách cudzincov v tejto krajine.

Väčšina investícií do realít kupovaných z pochybných finančných zdrojov v SAE sa sústreďuje v Dubaji. Medzinárodná nezisková organizácia Advances Defence Studies (C4ADS) zameraná na monitorovanie medzinárodnej kriminality zverejnila prehľad o množstve nehnuteľností nakúpených oligarchami v Dubaji, medzi ktorými sa nachádzajú aj viaceré slovenské celebrity s politickým a podnikateľským pozadím. Celý zoznam je súčasťou projektu Dubai Unlocked.

To bolo tiež dôvodom, prečo Európsky parlament zamietol tohtoročný návrh na vyškrtnutie SAE zo sivého zoznamu krajín ohrozených praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Uvedené informácie poskytla nadnárodná novinárska organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) spoločne s viac ako 70 médiami z celého sveta.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #zlato #pranie špinavých peňazí #Spojené arabské emiráty #svetové trhy