Tá sa postupne znížila až na úroveň nižšiu ako 2,3 % ročne. Je reálne očakávať jej zvýšenie o viac ako pol percenta ročne po zrušení paušálnych dotácií na energie pre domácnosti a firmy v budúcich obdobiach. Inflácia na Slovensku je v súčasnosti nižšia ako v Rakúsku, kde vláda (na rozdiel od Slovenska) odmietla dotovať elektrinu pre sauny a bazény bohatých majiteľov nehnuteľností.
Výsledkom modelu dorovnávania cien energií pre všetkých je katastrofálny stav verejných financií na Slovensku, ktorý je najhorší minimálne v rámci krajín eurozóny. Hospodárenie štátu trvale na dlh nie je z dlhodobého pohľadu udržateľné. Preto politické deklarácie o tom, že sa uberáme starou gréckou cestou, sú vyjadreniami namieste a v správnom čase.
Obdobie extrémne nízkych úrokov, za ktoré si náš štát dokázal požičiavať peniaze dokonca za záporný úrok a bol povinný pri splatnosti zaplatiť menej, ako si reálne požičal, sú nenávratne preč. Európska centrálna banka si už nemohla v čase znehodnocovania úspor cválajúcou infláciou s dvojcifernými číslami dovoliť pokračovať v uvedenej peňažnej politike.
Výsledkom sú základné úrokové sadzby, ktoré dokážu po dlhšom období kompenzovať rast spotrebiteľských cien. V opačnom prípade by väčšina seniorov a ľudí na konci životnej kariéry prišla o podstatnú časť životných úspor. Samozrejme, ak ich v uplynulej dekáde nepremieňala na zlaté a strieborné mince či tehličky, alebo od roku 2023 na akcie solventných firiem s dobrým ratingom.
Mnohé firmy sa v posledných rokoch pokúšajú získať kapitál na podnikanie, aj keď nemajú žiadne možnosti čerpania bankových úverov, pretože nedisponujú žiadnym majetkom, ktorý by bankám ponúkli ako zábezpeku. Vtedy prichádzajú na um finančným manažérom spásonosné nápady v podobe obstarania kapitálu na podnikanie cez vydanie vlastných firemných dlhopisov.
V bankách zadlžené firmy v takom prípade vydávajú firemné dlhopisy s atraktívnym úrokom, ktorý ohúri investorov bažiacich po výnosoch oveľa vyšších ako inflácia. Peniaze si obvykle požičiavajú na dlhšiu dobu, so splatnosťou napríklad päť rokov, pričom ani samotní manažéri týchto firiem si nie sú istí, či firma bude schopná splatiť zmluvne dohodnuté záväzky.
Mnohé firmy vydávajúce dlhopisy sa odvolávajú na to, že získali na vydanie dlhopisov písomný súhlas NBS, pričom NBS nikdy neposudzuje schopnosť firmy splatiť firemné dlhopisy pri ich splatnosti. Skúma totiž iba prísne formálne kritériá na povolenie potrebné na oslovenie investorov, ktorí chcú firme bez akéhokoľvek zabezpečenia požičať peniaze na biznis. To znamená, že NBS slúži v tomto prípade ako marketingová reklama na presvedčenie investorov ochotných vložiť svoje peniaze do ničím nezabezpečeného firemného dlhu. Bežný klient nemá pritom schopnosť posúdiť solventnosť firmy splatiť svoj záväzok.
Výsledkom investičnej eufórie sú potom sklamaní investori, ktorí prídu o svoje peniaze. Firemné dlhopisy sa tak v čase nepredvídateľných podnikateľských príbehov dostávajú do pozície vešteckej gule.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.