Ťažký osud poslanca Pročka...

Mnohých spoluobčanov zaujali vyjadrenia poslanca Jozefa Pročka za hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) v parlamente, v ktorých porovnával svoj vlastný neradostný osud s obeťou nedávneho atentátu – premiérom Robertom Ficom.

28.06.2024 14:00
debata (44)

Ak by sme mali vychádzať iba z jeho vyjadrení, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú v danom kontexte vôbec vhodné, potom ide o súvislosť, ktorá vášnivo politicky motivovanej bytosti vôbec neprekáža. Veď v mnohých smeroch je na tom oveľa horšie ako on: „Mne od útoku na Roberta Fica prišlo toľko vyhrážok, toľko správ, toľko vyhrážok zabitím, toľko vyhrážok nielen v statusoch, ale aj v súkromných správach.

Počuli sme, že koalícia, ale aj vláda má nejakých 150 podaní na ľudí, ktorí schvaľujú atentát. Ja som ešte nepočul o jednom človeku, ktorého by koalícia alebo vláda stíhala za to, že sa vyhráža, že nás treba zabiť, že nás treba ukameňovať, že nás treba zastreliť. Ani jedného som nepočul! A keď koalícia sleduje facebook, sleduje facebook poslancov, tak potom sledujme facebook aj týchto ľudí! Buďme spravodliví! Buďme spravodliví!“

Ak vezmeme do úvahy, že premiér bol zasiahnutý štyrmi strelami s priemerom 9 mm, potom bol Pročko pred voľbami zasiahnutý jednou celoplášťovou slepačou strelou s priemerom asi 45 mm. Ospravedlňujem sa za nepresnosť, ale posledné vajce, ktoré som doma našiel a aké atentátnik asi vypálil na Pročka v Lučenci, malo práve toľko. Navyše mi pri meraní takmer vybuchlo v ruke, pretože projektily, ktoré znášajú sliepky, majú skôr povahu trieštivej strely, t. j. takzvanej dum-dum guľky. Jednoducho povedané, ide pri nich o takú guľku, ktorá prirodzene vedie k zamysleniu, k dumaniu, k melanchólii. Je preto zarážajúce, že niektoré gazdinky z tejto prirodzenej slepačej munície bežne robia praženicu úplne bez rozmyslu, ba aj bez dozoru skúseného pyrotechnika.

Také vajce je vlastne istým symbolom počatia, zrodu. Tým sa dostáva atentát na Pročka do mýtických súvislostí. Veď ako hovorí nemecký filozof Ernst Cassirer, príčinnosť v mýtickom vedomí nespočíva v aplikácii všeobecného zákona, ale výlučne náhody, ide pri nej fakticky o nepretržitú metamorfózu.

Jednoducho povedané, celá udalosť potom pripomína najmä známu rozprávku, v ktorej žaba pobozkala krásneho princa a z neho sa akoby zázrakom hneď stal neuveriteľne šarmantný poskakujúci slizký žabiak. V poslancovi sa tak vlastne zrodila politická žubrienka s belostnou hlavohruďou z pohotovosti, ktorá hneď ašpiruje na najvyššie ústavné funkcie.

Tie by mali byť spravodlivo rozložené. Ak by to tak aj bolo, potom by každý forenzný politológ musel konštatovať, že Pročko je iba malý kúsok pod Igorom Matovičom, no stále ešte nad Ľubomírom Galkom, teda približne v rovine Veroniky Remišovej. Čo na ktorúkoľvek ústavnú funkciu – podľa nadšených voličov – bohato stačí.

Preto by mal poslanec Pročko dostať nielen túto funkciu, doživotnú rentu, ochranku, ale ako svojho času naznačil, aj nejakú takú tú vílu, lež iba so „šťavnatými stehnami“. Buďme spravodliví!

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #Jozef Pročko #atentát na Roberta Fica