Zatiaľ čo významná časť ekonómov verí, že každý obchod na trhu je výhodný pre obe strany, pretože inak by k nemu nedošlo, politická ekonómia mimo stredného prúdu nás učí, že to tak nutne nemusí byť. Keď predávate vlastnú obličku, aby ste boli schopní uživiť rodinu, je výhodnosť obchodu pre vás prinajmenej otázna, o férovosti nehovoriac.
V oblasti medzinárodného obchodu dochádza k „nerovnej výmene“ okrem iného prostredníctvom rozdielov v tzv. parite kúpnej sily. Čo to znamená? Každý, kto si niekedy menil domáce peniaze za zahraničné, zistil, že majú rôznu hodnotu. Napríklad jeden dolár Američan vymení za zhruba 23 českých korún. To nie je nič nové. Podstatné je, že to nutne neznamená, že si tento Američan napríklad topánky, ktoré stoja v USA 100 dolárov, kúpi v Česku za 2 300 Kč. Dôvodom je odlišná úroveň cien v Česku. Za nákup všetkých tovarov a služieb by mal človek v Česku zaplatiť zhruba o 40 % menej ako v USA. Ak by zmienené topánky boli dokonale priemerným tovarom, mali by stáť 1 400 Kč.
Inými slovami, kým trhová cena jedného dolára je 23 Kč, jeho reálna hodnota v obchodnej výmene s ČR je výrazne vyššia. Vo všeobecnosti platí, že čím je krajina chudobnejšia, tým má slabšiu menu a tým viac stráca na medzinárodnom obchode. V roku 1966 odhadol slávny ekonóm Samir Amin stratu chudobných krajín len na základe uvedeného menového pokrivenia trhu na 15 % ich HDP. Gernot Köhler z kanadskej Sheridan College dospel pre rok 2009 k strate vyše 22 % HDP pre subsaharskú Afriku a zisku 10 % HDP pre bohaté krajiny.
Köhler vypočítal aj úroveň nerovnej výmeny pre čínsky obchod a zistil, že Čína získala z obchodu so subsaharskou Afrikou na základe odlišnej parity kúpnej sily 0,5 % HDP. Na základe týchto dát sa dá odhadovať, že ak berieme do úvahy rozdiely v národných menách, je obchod s Čínou pre chudobné krajiny výrazne menej nespravodlivý ako obchod s bohatými krajinami.
Ak považujeme obchod za jeden z hlavných nástrojov súčasných neokoloniálnych politík, tak sa Čína voči subsaharskej Afrike správa ako takmer férový partner. A platí to aj napriek tomu, že Čína dováža nerastné suroviny a vyváža priemyselné výrobky. V nerovnej výmene naďalej dominujú bohaté krajiny, s ktorými sme združení vo vojenských a ekonomických organizáciách.
Akokoľvek platí, že v prvom rade by sme sa mali (nielen) z ekologických dôvodov snažiť o čo najmenej dovozu a vývozu v prospech domácich a blízkych výrobcov, mali by sme byť zároveň féroví pri hodnotení toho, ako funguje medzinárodný obchod. Dnešné dáta nám umožňujú ľahko zistiť, kto sa obohacuje na úkor koho a kto, naopak, stráca. Potvrdzujú, že päť storočí starý koloniálny poriadok v mnohom naďalej pretrváva.