Realita je taká, že problém, ktorý vznikne na národnej úrovni, nemožno na národnej úrovni riešiť, lebo právomoc bola delegovaná do Bruselu. Na národnej úrovni sa riešia už iba záležitosti okrajové, bagateľné. Pre Brusel je však okrajové a bagateľné to, čo trápi ľudí na národnej úrovni, a čo je navyše neraz spôsobené politikou Bruselu. Túto absurditu si uvedomuje čoraz viac voličov.
Čím viac je toho, čo podlieha európskej legislatíve, a menej toho, o čom možno rozhodnúť na úrovni štátu, tým väčší diel viny na úpadku jednotlivých štátov EÚ nesie Brusel a tým menšia vina leží na národných vládach. Európska komisia namiesto koordinácie záujmov členských štátov vnucuje členským štátom záujmy globálneho kapitálu. Neslúži občanom, ale nadnárodným korporáciám, či už ide o obchodníkov s energiami, liekmi, obilím, alebo so smrťou.
Každý tlak vyvoláva protitlak. Ukazuje sa, že medzi voličmi stále ešte neprevládajú infantilní konzumenti krátkych videí, ktorí si fotografujú, čo majú práve na tanieri. Voliči nahnevaní na rastúce ceny, klesajúcu životnú úroveň, zhoršujúcu sa zdravotnú starostlivosť, klesajúcu bezpečnosť či úpadok školstva prestávajú voliť politikov, ktorí tvrdia, že je všetko v poriadku a pod kontrolou. Pretože očividne nie je. Končí sa éra, keď politika, ktorý kritizoval systém, bolo možné diskvalifikovať ako „nesystémového“. Len čo totiž systém nefunguje, sú občanom „systémoví politici“ dobrí akurát tak ako mŕtvemu kabát.
Ako kontrola Európskej komisie je vymyslený Európsky parlament. Ten sa však stal kontrolou iba na papieri v okamihu, keď najsilnejšie frakcie vytvorili mocenský kartel. Zblíženie frakcií ľudovej, socialistickej a liberálnej nastalo tak, že sa všetci prekabátili na progresívne zelených militantných liberálnych demokratov. Z kontrolóra sa stal orgán, ktorý Európskej komisii kryje chrbát.
Predovšetkým sa však ukázalo, že politický život v EÚ sa netvorí v konštruktívnej diskusii zástancov rôznych ideológií, myšlienkových prúdov alebo koncepcií. Bez diskusie sa politický život zastavil a z EP zostal trhoviskom, na ktorom sa delí volebná korisť.
V EP po posledných voľbách pribudlo veľa poslancov, od ktorých voliči očakávajú vernosť krajine, v ktorej boli zvolení. Aby sa stali protiváhou poslancom, ktorí slúžia inštitúcii, ktorá ich platí, nemôžu sa rozplynúť v existujúcich frakciách. Musia sa zjednotiť vo frakcii vlastnej, ktorá bude mať v programe budovať Európu autonómnych národov, pretože projekt nadnárodnej Európy kolabuje.
Nemáme istotu, že decentralizáciu zvládnu politici lepšie, než zvládli, čiže nezvládli, globalizáciu. Zmena kurzu nikdy nepríde preto, že sa na obzore zjavila rozumnejšia a pre spoločnosť lepšia alternatíva. Pomery sa menia vtedy, keď už nemožno zakryť, že o zásadných otázkach, od ktorých závisí každodenný život väčšiny občanov, rozhodujú idioti. Končí sa iba to, čo už nemožno vydržať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.