Odhalenie šírenia nenávisti tu bolo okamžite. Tento význam prejavu nastoľovali jeho vykladači s presvedčením stredovekých hermeneutikov, že význam je objektívna entita, ktorá v texte čaká na svoje objavenie.
Od novších znalcov sociálneho života a jeho textov však vieme, že v objektívne významy textu môžeme len dúfať a že dojem objektívnosti interpretácie významu vzniká akurát tým, že nie je v rozpore s interpretáciami od ďalších kompetentných lúštiteľov významov.
Otázka je, kto koho pokladá za kompetentných lúštiteľov a vykladačov textu. Zdá sa, že interpretačne súdržná opozícia a jej médiá majú vo výkladovom spore vrch a snahy niektorých členov koalície obrániť prejav alebo zmierniť jeho možné dôsledky sú skôr slabé.
Iste, premiérov prejav nebol chránený pred všemožnými výkladmi. Možno preto, že nie je zručným autorom. Taký autor by – ak už deklaroval záujem zmierňovať rozdelenie spoločnosti – zvážil vyradenie niektorých slov alebo olámanie ich ostria a vyhladenie ďalšími slovami. Dôvod je však vedľajší. Dôležité je, že jeho prejav sa stal nechráneným náleziskom významov, ktoré vykladačom potvrdzujú to, čo si myslia o povahe rečníka a o jeho politických zámeroch.
Premiér vystavil vetu, že kresťanstvo je normatívom normálnosti, v nepatričnej abstraktnej nahote. Fascinácii aj desom napospas. Podľa ohlasu však interpretačnú búrku zintenzívnili najmä jeho slová o nezmyselných módnych progresívnych a liberálnych ideológiách, ktoré robia karikatúru zo západnej civilizácie a poškodzujú našu krajinu, a preto je potrebné stavať proti nim hrádze. Aj ústavné.
Premiérov poeticko-politický prejav o hrádzach zatlačil do kúta aj jeho podporovateľov. Europoslankyňa Judita Laššáková za stranu Smer-SD pripustila, že ona by v prejave slovo liberalizmus nahradila nejakým iným. Poslanec SNS Michelko sa koalične dobroprajne vyslovil, že premiér mal na mysli bránenie vojenskému štvaniu a zavádzaniu cenzúry.
A sú tu aj paralelné prejavy, ktoré ten premiérov aj jeho výklad môžu postaviť do trochu iného svetla. V deň, keď premiér označil liberalizmus spolu s pokrokárstvom presadzovaným proti vôli obyvateľstva za škodlivé pre Slovensko, sa k liberalizmu, teda k podpore individuálnych slobôd, vyjadril vo svojej katechéze aj pápež František. Aj on hovoril, že liberalizmus by mal mať hrádzu či hranice.
Nebol však abstraktný ako premiér. Hovoril konkrétne o slobodách, ktoré by sme si mali oškliviť. Takých, ako je sloboda egoizmu, sloboda bohatých vykorisťovať chudobných, sloboda silných utláčať slabých a tiež sloboda nás všetkých beztrestne vykorisťovať prírodu. Takáto konkrétna reč by možno aj na Devíne mohla fungovať ako zjednocujúce gesto. Zatiaľ však len zmierňuje obavy z premiérovho výpadu proti liberalizmu.