Pred niekoľkými dňami sa Mali, Niger a Burkina Faso spojili do Konfederácie štátov Sahelu. Ide o pokračovanie procesu odpútavania sa od tzv. Françafrique, neokoloniálneho spojenia afrických štátov, ktoré začali prevraty proti dovtedajším profrancúzskym vládam, s Francúzskom.
Dôležitá otázka pri hodnotení tohto procesu sa týka príčin protifrancúzskych nálad v bývalých kolóniách. Politici a médiá stredného prúdu vrátane niektorých slovenských (napr. M. Vadas v Denníku N) najčastejšie obviňujú ruské „dezinformačné“ operácie. Francúzska novinárka F. Pigeaud a senegalský ekonóm N. S. Sylla uznávajú existenciu takýchto operácií a takisto píšu, že cieľom Ruska a Číny v Afrike je privilegovaný prístup k surovinám a exportným trhom. Zdôrazňujú však aj ďalšie dôvody, na ktoré čitateľ slovenských médií nie vždy narazí.
V prvom rade ide o francúzske vojenské intervencie v Afrike, ktorých medzi rokmi 1945¤-¤2005 bolo 122. Francúzi nemajú problém vybombardovať rebelov protestujúcich proti ich autokratickým spojencom, ako to bolo napríklad v prípade čadského prezidenta Idrissa Débyho.
Takisto opakovane Afričanov verejne ponižujú. Skorumpovaný francúzsky exprezident Sarkozy sa preslávil výrokom, že Afričania nedostatočne vstúpili do histórie. Súčasný prezident Macron zas urazil prezidenta Burkiny Faso, keď ho vyzval, aby sa staral o elektrinu na univerzitách, a keď ten urazený odišiel, opýtal sa, či ide opravovať klimatizáciu.
O niečo väčším problémom je neokoloniálny africký frank, ktorý podľa ekonómov výrazne prispieva k ekonomickej stagnácii v Sahele. Dohody medzi centrálnymi bankami v Afrike a francúzskym ministerstvom financií sú pritom základom obmedzenia monetárnej suverenity v Afrike.
Francúzske ciele sú v regióne bohatom na minerály podobné ako ruské a čínske. Správy francúzskeho parlamentu hovoria o dosahovaní väčšieho vplyvu, ako majú ostatné veľmoci pomocou vojenskej prítomnosti, a o prekrývaní sa otázok kontroly nad ťažbou ropy, plynu a uránu a bezpečnosti. Možno teda Francúzi v Afrike v prvom rade nebojujú proti terorizmu, ale terorizmus používajú ako zásterku na presadzovanie svojich strategických záujmov.
Súčasný geopolitický vývoj naznačuje, že tzv. zvyšok sveta sa emancipuje voči dominancii Západu. Pre nás je dôležité vnímať príčiny tejto emancipácie a nenahovárať si, že ak je niekto proti Západu, môže za to ruská propaganda. Tá určite zdôrazní každú nespravodlivosť, ktorú majú na svedomí jej západní protivníci a neštíti sa rovnako ako francúzska propaganda lží a poloprávd. Otázka je, kedy začnú naši najvyšší predstavitelia na medzinárodných fórach poukazovať na neprávosti, ktorých sa dopúšťajú naši spojenci v EÚ a NATO.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.