Aj keď brutálny či primitívny vkus sa pôvodne týkal viac vzťahu divákov k dramatickému umeniu. Keď napríklad kovboji strieľali priamo na zlosyna stelesneného nevinným hercom, aby bezprostredne ochránili nejakú ohrozenú pannu. Alebo keď juhoamerickí gaučovia rozstrieľali filmové plátno v kine z rovnako ušľachtilého dôvodu. Verili proste tomu, čo videli, a nenadobudli pochopenie pre fakt, že ide iba o hru, o vymyslený príbeh alebo rozprávku. Vkus sa však postupne kultivoval, divák takpovediac vyspel a voči svojmu vnútornému zaujatiu si vypracoval estetický odstup.
Zdalo by sa teda, že už sa nič podobné nemôže objaviť. Lenže život neraz všetko skrúti do bizarného paradoxu. Ako napríklad v prípade amerického študenta, ktorý pred pár rokmi „pálil“ takpovediac v protismere. Stál pritom chrbtom k filmovému plátnu a strieľal do divákov. Vraj preto, aby „ochránil“ populárnu filmovú postavu – Batmana. Teda vlastne superhrdinu, ktorý svojím spôsobom „jestvoval“ len vďaka záujmu oných, v danej chvíli surovo usmrcovaných divákov. To všetko nás poučuje o tom, aká môže byť oná „kultúrna šupka“ natiahnutá na našom prapôvodnom – azda až animálnom – vedomí neuveriteľne krehká a nesmierne tenučká.
Streľba sa však neobmedzuje iba na tieto prostredia dramatických umení. Takmer neuveriteľný je prípad z roku 2013 z mesta Rostov na Done, kde ku streľbe došlo kvôli hádke o nejakej myšlienke zakladateľa nemeckej klasickej filozofie Immanuela Kanta rovno v kníhkupectve. Išlo tiež o pomerne neobvyklý spôsob argumentácie. Lež aj keď boli dôkazy presadzované „iba gumovými“ projektilmi, skončila jedna strana sporu v nemocnici a druhá na polícii.
No v tomto roku, teda v roku 2024 (!), Anton Alichanov, ruský gubernátor Kaliningradu (niekdajšieho pôvodného Königsbergu – Kantovho rodiska), obvinil Kanta priamo z rozpútania nielen prvej svetovej vojny, no zároveň i súčasného vojnového konfliktu na Ukrajine. Pravdepodobne iba dvaja filozofi neopustili počas celého života svoje rodné mesto. Prvým bol Sokrates, druhým Kant. Oboch obvinili z rozkolísania etických hodnôt, Sokrata to pred vyše dvetisíc rokmi stálo život, Kanta to po tristo rokoch privádza do celkom čudných súvislostí. Nechcem tým povedať, že títo myslitelia nemali a nemajú nijaké zastanie, skôr naopak. No i tak si zaslúžia túto ochranu i dnes.
Svet sa pokúšal streľbou zlepšiť stredoškolský študent na Zámockej ulici v Bratislave i vysokoškolský študent na Karlovej Univerzite v Prahe. Obeťou surového atentátu sa u nás doma stal premiér Robert Fico, v USA kandidát na prezidenta Donald Trump. Veľmi nerád by som pôvodnú alúziu na krásny verš dopĺňal v tejto súvislosti tým najsmutnejším záverom: Zmráka sa, strieľa sa – k vojne sa chýli? Podarí sa nám ešte zabrániť obetiam, ochrániť diskusiu, no hlavne zachovať mier?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.