Nehovorte, že nechodíte voliť, lebo nechcete voliť menšie zlo a odporní sú vám do radu všetci, ani že nezamykáte cez voľby svojich starkých doma, aby voliť nešli, že nakupujete v Lidli, že pijete kolu zero, že si myslíte, že vreštiace decko s dojčiacou matkou nepatrí trebárs do filhošky, že filhoška nepatrí na terinku, že cigáni patria na kupko, že nechodievate na pohodu a grape, lebo počúvate celkom inú hudbu a nemáte radi dav, že sa vám zdá, že obscénnosť nepatrí na žiaden pochod za akékoľvek práva, a ani spoveď na festival, že by ste sa na žiadnom festivale nespovedali.
Nehovorte, že chodíte do katolíckeho kostola a nie ste katolícky džihád, ani nemáte v skrini poskladané zelené, ani hnedé a ani iné tričko, ktorým sa chystáte mávať ako zástavou, a že niekedy sa vám zdá, že spovedať by sa mali niektorí predstavitelia cirkvi, a možno pekne nahlas, no nehovorte to nahlas na sociálnej sieti, a ak to poviete, budete prekvapení, aké flajstre od tejto tolerantnej komunity dostanete!
Som heteráčka a myslím si, že by mali mať elgébéťáci rovnaké práva ako hetero, možnosť sobášiť sa, rozvádzať sa, vychovávať deti, a že pre deti je šťastím a darom každý, kto ich má rád, a že je úplne jedno, čo v noci a s kým stvára pod duchnou…
Mimochodom, som aj katolíčka, chodievam do kostola, modlievam sa za tých, čo zomreli, aj za tých, čo žijú, za vás i za pápeža Františka. Nie som pedofilka, ani zlodejka, nevadia mi homosexuáli, luteráni ani židia, a mám zvláštnu afinitu k arabskému svetu, bývam vo dvore s Rómami a som s nimi najlepšia kamoška. Mám anxióznu depresívnu poruchu, robím v knižnici, vozím sa autobusmi a počúvam ľudí okolo seba. To by sme mali robiť všetci, no uši a oči nám chýbajú.
Prednedávnom som v našom kostole každú nedeľu čítavala z Písma. Druhé čítanie, to bolo moje, prvé čítavala iná pani. Dokonca som to uviedla do prihlášky na teológiu, ktorú som chcela laicky študovať. Bola som aj v tzv. ruži, v spoločenstve ľudí, ktorí sa modlievali svätý ruženec. No nie som už ani tam a už ani nečítam. Najskôr ma vyhodili z ruže a potom ma nechceli za čítačku. Chvíľu som pátrala po dôvode, lebo sa ma to dotklo. Vraj vo svojich knižkách škaredo rozprávam. Pán Boh ma vidí a vie.
Nechcem byť pyšná, netreba čítať z Písma v kostole, napokon sa modlím hocikedy, keď cítim potrebu modliť sa. Omnoho viac mi prišlo ľúto, keď ma nepustili na vianočný koncert ako účinkujúcu do evanjelického nemeckého kostola, ktorý bol „odsvätený“ a slúži ako kultúrny priestor. Dôvod? Škaredo rozprávam v knižkách, evanjelická cirkev sa s nimi nemôže stotožniť. Pritom som tam neraz účinkovala s Moyzesovcami, s Mariánom Vargom, aj ako spisovateľka, na fare som čítala ako hosť Noci literatúry. Dávno nečítam v kostole a nechodievam do evanjelických kostolov v Modre, aby som nepokazila „svatý odér“.
Neuvedomujete si, ako vedia slová bolieť! Ja viem! Pochodujte si, za čo chcete a mierte, kam chcete, len keď sa stretnete, nemierte na seba!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.