Pani ministerka vzdychá, že sa z Rakúska, svojho domova, musela vrátiť na Slovensko. Aj mne je v posledných dňoch ľúto, že čas, keď sme aj my mali možnosť rozhodnúť sa, kde chceme žiť, vypršal. Vždy sme sa odvšadiaľ tešili domov. Na rodinu, na kamarátov, na knižky, na jazyk, na divadlá a galérie… Dnes je všetko trochu inak.
Chodím do práce do knižnice, hoci by som rada bola na voľnej nohe, nemôžem si to dovoliť. Každý deň uháňam domov za počítač ako za deťmi, nemám si čo pozrieť v slovenskej televízii, nemám na čo ísť do kina, česť zopár klubovým filmom, nepáči sa mi, ako sa tu marginalizujú vážne veci ako ochrana prírody, ako neplatia žiadne práva ani povinnosti, a ako sa každé štyri roky trasiem, kto sa dostane do parlamentu a každé hoci aj malé víťazstvo je čiastočnou prehrou…
Na kandidačné listiny sa dostane hocikto. Niečia frajerka, kamoška momentálne bez roboty, hlúpučké absolventky sociálnej práce, čudných vymyslených škôl, o ktorých vedia len ich riaditelia a absolventi, sú do počtu, a potom čučia v parlamente, občas sa okúpu v chránených vodách v TANAP-e, stláčajú gombíky, cez víkend folklórne slávnosti, guláše a poldecáky, zamastený pupok a tak… Pretŕčajú sa na sociálnych sieťach, a zamieňajú si parlament s farmou…
Dnes politici vykrikujú, ako bezbrehý spôsob života ľudí pohybujúcich sa v kultúre uráža ľudí z tovární. Po prvé, to sme tu už mali. A po druhé, niečo vám o tom bezbrehom živote poviem. Pracujem v knižnici v detskom oddelení, deň čo deň chodím do práce na pol ôsmu za plat, za ktorý sa v tom ich svete ani nevylieza z postele. Žijem medzi ľuďmi, čo ráno vstávajú do práce a robia manuálne. Tých vláda uráža tým, že si ich berie do úst a zneužíva na svoju politickú agitku. Ministerský úradník hovorí o ľuďoch z okraja spoločnosti, mimo Bratislavy, ktorých vláda (nielen táto) uráža už tým, ako neraz na nich kašle.
Pani ministerka, čo to tu splietate o divadle, o galérii? Tam sa nechodí na kontrolu, tam sa chodí za umením, a to v mojom svete bolo vždy slobodné, veľkorysé aj multikultúrne a pre všetkých! Divadlo, ktoré hráte pred národom, sa volá pretvárka. Vaše ministerstvo kultúry je nebezpečné pre kultúru, a to, čo sa bude diať, je vážnejšia vec, ako sa na prvý pohľad zdá. Nejde o válovy, veď pri tých ste, ide o spôsob, akým chcete zlikvidovať časť kultúrnej verejnosti a umelcov, ktorí sa vám nehodia. Tak ako sa vie obnovovať príroda, spamätá sa aj kultúra, keď odídete, no vás si časť verejnosti zapamätá ako tých, čo slovenskú kultúru prizabili.