Na druhej strane penzijné renty vyplácané životnými poisťovňami z peňazí nasporených na individuálnych účtoch klientov dôchodkových správcovských spoločností (DSS) sú založené na plnej zásluhovosti a bez vynútenej solidarity sporiteľov.
Renty z peňazí nasporených v DSS sú z viacerých dôvodov veľmi nízke. Analytici často vinu hádžu iba na zle nastavený model sporenia v penzijných fondoch. Argumentáciou sú minulé legislatívne úpravy, ktoré nahnali z akciových do konzervatívnych dlhopisových fondov sporiteľov vo veľmi nevhodnom čase, čím sa títo pripravili o veľkú časť výnosov. Akosi menej sa však verejne diskutuje o tom, že súčasné vyplácané doživotné renty sú pre sporiteľov s priemerným príjmom počas pracovného života veľmi nevýhodné. Zverejnené údaje preukazujú, že priemerná mesačná renta seniora nie je vyššia ako 25 eur.
To znamená, že si penzista za rentu z 2. piliera (DSS) môže sotva zaplatiť poplatky za internet a káblovú televíziu. Väčšina ľudí, ktorí si dávajú vyplácať po odchode do penzie rentu, sa rozhodne pre výplatu fixnej sumy. Pritom jej kúpna sila sa v inflácii plynúcimi rokmi rapídne znižuje. Výška prvotne vypočítanej renty výrazne závisí od nasporenej sumy, ale aj od predpokladaných možností zhodnotenia rezerv životnej poisťovne a očakávanej dĺžky života. Renta teda nie je často nástrojom na znižovanie rizík súvisiacich s financovaním štátneho penzijného systému Sociálnej poisťovne. Určenie prvotnej doživotnej renty bude podľa ročníkov totiž závislé od očakávanej dĺžky života seniora.
Oslnivé nie je ani samotné sporenie v DSS, najmä pre zle nastavené parametre. Oplatí sa len pre ľudí zarábajúcich počas pracovného života aspoň 1,3-násobok priemernej mzdy. Množstvo živnostníkov s nízkymi príjmami ani žiadne odvody do Sociálnej poisťovne neplatí, keďže oficiálne zarobí menej ako 7 824 eur brutto ročne. Roky s nízkym príjmom sa im pri výpočte penzie teda vôbec nebudú zohľadňovať. Medzinárodné porovnania výšky dôchodkov medzi krajinami možno označiť za miešanie hrušiek s jablkami.
Najmä preto, že v prevažnej väčšine krajín musia dôchodcovia z penzií platiť zdravotné odvody a pri veľkých dôchodkoch aj daň z príjmu. Slovenské dôchodky preto štatisticky vyznievajú ako veľmi slabé, ale pri zohľadnení uvedenej skutočnosti a v prepočte na paritu kúpnej sily reálne už také nízke nie sú. V mnohých krajinách EÚ nie sú ani vdovské či vdovecké dôchodky.
Žalostný stav verejných financií štát nechce riešiť napríklad tým, že by zmenil systém platenia zdravotných odvodov. Zvyšujúci sa počet Slovákov vracajúcich sa na staré kolená späť na Slovensko zaťažuje náš zdravotný systém, lebo všetci títo sú zo zákona na Slovensku považovaní za poistencov štátu. V krajinách, odkiaľ im penzie pritekajú cez našu Sociálnu poisťovňu na ich osobné účty, by pritom z takýchto príjmov platili obvykle cca 7-, 8-percentné zdravotné odvody.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.