Z historických udalostí minulého storočia si ešte pripomíname 9. máj 1945, ktorý zmenil život ľudí, ktorí zažili predvojnový kapitalizmus, ktorý sa skončil Hitlerom. 21. august 1968 je výročím, ktorému dobre rozumela povojnová generácia budovateľov socializmu. Výročiu 17. novembra 1989 porozumeli ľudia, ktorí absolvovali normalizáciu po roku 1968. Generácie, ktoré začali brať rozum po roku 1989, čakajú na svoje vlastné historické výročie, ktoré bude logicky súvisieť s tým, čím práve žijú.
S minulými výročiami bola vždy spojená nádej, z ktorej jej nositelia časom vytriezveli. Nevedno, aká nádej bude sprevádzať dnešnú progresívnu generáciu, keď sa dočká svojho výročia. Nevedno ani, ako bude vyzerať jej vytriezvenie. Isté je, že táto potetovaná omladina nenakupuje v historickej samoobsluhe. Historické míľniky, ktoré obracali život naruby minulým generáciám, vníma ako starinu, ktorá jej v dramaticky sa meniacom svete nemá čo povedať. Vtipnou ilustráciou povedomia a minulosti je výrok istého politického piráta, že už Masaryk hovoril, že „nemožno veriť všetkému, čo sa píše na internete“.
Nedávno v debate s kolegami z Rádia Universum prišla reč na to, „kedy sme si uvedomili, že sa veci majú inak, než sme si mysleli“. Moment, keď si človek uvedomí, že tu čosi nesedí, a rozhoduje sa, či sa vymaniť z matrixu, alebo sám sebe klamať, že je všetko v poriadku, je sprevádzaný nepríjemným pocitom zlyhania.
Ako je možné, že som naletel? Prečo mi tak dlho trvalo, kým som prezrel a uvedomil si pravdu? Sú predstavy, ktoré človek nerád opúšťa, pretože sú tým lepším v jeho pamäti.
Lenže aký má zmysel držať sa toho, čo nefunguje, zotrvať v omyle? Napadlo mi v tej debate spomenúť Tuckera Carlsona, ktorý nie tak dávno nahlas rozmýšľal, kedy si uvedomil, že sa veci v Amerike majú inak, než si myslel
Kto zažil okupáciu Varšavskou zmluvou, žil potom s pocitom zmarenej šance na život v spoločnosti solidárnej a súčasne slobodnej. Či mal socializmus s ľudskou tvárou šancu prežiť, keď z neho mali vietor v Moskve i vo Washingtone, nám nenapadlo riešiť. Až generácia znechutená normalizáciou, presvedčená, že na Západe je tráva zelenšia, sa rozhodla so socializmom skoncovať a vyhlásila ho za nereformovateľný. Ľuďom znechuteným globálnym kapitalizmom sa ten istý 21. august javí ako nevydarená farebná revolúcia. Ako zásah, ktorý oddialil návrat kapitalizmu.
V historickej samoobsluhe si každý nájde to svoje. Zakúpený tovar možno reklamovať a veľa ľudí siahne po poslednej aktualizovanej verzii. Je to pohodlné a racionálne. Zle je vždy, keď je povinná jediná verzia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
