To v súčasnosti približne zodpovedá miere inflácie, takže takto odložené peniaze sa neznehodnocujú. Za uplynulých päť rokov všetky bankové vklady a podielové fondy investujúce predovšetkým do dlhopisov svojim klientom peniaze znehodnotili, pretože tieto lenivé peniaze nedokázali držať tempo s rastom inflácie.
Nedôvera v papierové meny, ktoré vznikajú predovšetkým poskytovaním nových úverov firmám i ľuďom, ako aj financovaním masívneho zbrojenia čoraz viac zadlžených krajín, sa od roku 2023 odzrkadľuje v prudkom raste cien zlata. Cena žltého kovu dosiahla v auguste 2024 historické maximá aj vďaka tomu, že trhy počítajú s postupným poklesom úrokov americkej centrálnej banky FED a v eurozóne ECB.
Ekonomiky jednotlivých štátov a centrálne banky fungujú dlhodobo v symbióze tak, že kedykoľvek je ekonomika slabá, centrálna banka vytvorí stimulačné vankúše tým, že podporí ekonomiku masívnym vydávaním veľkého objemu peňazí a úverov, aby sa zvýšilo míňanie peňazí za nákup tovarov a služieb.
Obeťou týchto krokov sú vždy majitelia úspor, ktoré nie sú investované v usilovných peniazoch. Tými niektorí ekonómovia označujú investície do podnikania, nákupu akcií, peniaze v riskantnejších podielových alebo iných fondoch a čiastočne aj nákup investičných nehnuteľností s prívlastkom betónové zlato. Kto si to chce vyskúšať naživo, mal by začať od investovania do garáže určenej na prenájom. Ale aj tie sú dnes v dobrých lokalitách veľmi drahé.
Väčšina Slovákov má prevažnú časť úspor odloženú v lenivých peniazoch v podobe bankových vkladov. Tie sú síce bezrizikové, lebo do stotisíc eur sporiteľa v každej banke chráni štát vo Fonde na ochranu vkladov, ale zároveň nízko úročené. Úroky zo sporenia sú ešte z čias slovenskej koruny minimálne od roku 2000 chronicky nižšie ako inflácia, čím sa postupne znehodnocujú.
Podľa Davida Rubensteina, autora knihy Ako investovať, vo všeobecnosti platí, že kúpna sila peňazí je približne po každých 15 rokoch asi polovičná. To znamená, že všetko, čo si o 15 rokov budeme chcieť kúpiť, bude stáť dvakrát toľko. To je argumentom, že lenivé peniaze z dlhodobého pohľadu znamenajú nižšiu životnú úroveň ich majiteľov v budúcnosti.
Infláciu dokážu poraziť predovšetkým akcie a akciové či ETF fondy s prevahou akciových titulov kopírujúcich renomované akciové indexy. Problémom je však to, že mnohí investori peniaze posielajú do akciových fondov zaťažených vysokými vstupnými a správcovskými poplatkami, ktoré si odkroja podstatnú časť výnosov zo zhodnocovaného kapitálu.
Investovanie do zlata a nehnuteľností má tiež svoje riziká, ktoré väčšina považuje za menšie ako v prípade akcií. Zlato v roku 1980 zažilo ešte väčší rast cien ako dnes. Odvtedy jeho cena výrazne klesla a neskôr stagnovala. V dlhšom časovom horizonte od roku 1990 do roku 2016 zlato zdraželo o 236 %. Najväčší pokles jeho ceny bol v roku 2013, kedy zlacnelo o 27 %.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.