Nevolím. Mám rada babky, cigánov, homosexuálov, utečencov, ľudský „smrádeček“ a teplo, „áčia“ sa mi čierni, aj mulati, bývam v multikulti dvore, kde je dobre, mám rada túlavých psov aj tulákov, nemám rada snobizmus, možno len literárny.
Nie my nevoliči, ale všetci môžeme za to, čo tu máme.
Pred časom som na sociálnu sieť napísala status: “Len pindujte na toho Matoviča, ešte si spomeniete, keď sa nám vráti Pellegrini, čo zostal stáť na rohožke a šúchať nohami…” A dvere sa otvorili, jeho veličenstvo, tzv. menšie zlo, je nazad. Skutočným víťazom volieb sa totiž stal on. Od začiatku volebnej kampane vytvoril falošný dojem potreby zmeny, kritizoval Fica a jeho akože sociálnodemokratickú kamarilu, nejednoznačne do poslednej chvíle miatol voličov, s kým sa dá alebo nedá do partie.
Výsledok volieb beriem, toto je naša fotografia, sme na nej všetci.
Tento rok som urobila výnimku a išla som voliť, lebo som sa bála, že vyhrá (a napriek tomu vyhral) niekto, kto bude v mojom mene drístať hlúposti a ubližovať ľuďom. A tak tu každý deň prežívam víťazstvo menšieho zla i vlastnú prehru a pochovávam nádeje. Nerozplakať sa vyžaduje velikánsku silu.
Vypočula som si prezidentov letný aj letmý vstup na scénu a zaskočil ma, lebo som si uvedomila, koľko toho z Ficovej “tašky” povyťahoval. Za niektoré miesta by sa ani Miloš Jakeš hanbiť nemusel: „…nech mi je dovolené podotknúť, že oni (herci!) sú rovnakými občanmi Slovenskej republiky ako všetci iní. S rovnakými právami i povinnosťami. A teda ich názor nemôže byť dôležitejší ako názor živnostníka z Oravy alebo dôchodkyne zo Sniny – len preto, lebo majú svoj priestor na televíznej obrazovke,“ myslí si prezident.
Toto je veľmi tenká latka, pán prezident, lebo už nejde len o hercov a SND. Ide o celú kultúrnu obec. O televíziu, rozhlas, divadlá, na predstaveniach zrazu vystupuje štátny tajomník Štefan Kuffa, o galériu, o Fond na podporu umenia, o vulgárnosť a pomstychtivosť, s akou sa ministerka kultúry privráva tým, čo ju tvoria. Jasné, ministerka môže odvolávať, ale napríklad nemá rozhodovať o rozdeľovaní peňazí, a už vôbec nie podľa sexuálnej orientácie, a ministerstvo kultúry nemá byť platformou na poriadanie “honu” na žiadnu menšinovú skupinu.
V Boha tu neveríme, nemáme radi katolíkov ani luteránov, ani “buzerantov”, nevoňajú nám cigoši, bojíme sa islamizácie, tu, v srdci Európy v tej krásnej krajine pod Tatrami, kde národným hrdinom je zbojník. Dokonca si myslím, že ani tie medvede premnožené nie sú. Aj by som povedala, čo sa tu tak pekne premnožuje a premnožilo, ale sa mi nechce. Tuším menšie zlá.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.