Zvädnutý štvorlístok krajín V4

Slovensko sa v posledných rokoch postupne v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom (krajiny V4) "prepracovalo" až na posledné miesto v odmeňovaní zamestnancov. V roku 2024 v súkromnom sektore najviac rástli mzdy a platy v ČR, kde priemerné pracovné náklady na pracovníka sú dnes vyššie v porovnaní so Slovenskom cca o 500 eur mesačne.

02.09.2024 14:00
debata (41)

Na svojich výplatných páskach si dnes oveľa viac ako Slováci nájdu aj zamestnanci v Poľsku. To znamená, že pre našich severných susedov je už doma dostatok dobre platených pracovných miest. Z toho vyplýva, že Poliakov cestujúcich za prácou do Maďarska, Česka a na Slovensko na rozdiel od minulosti bude už čoraz menej.

Slovensko v odmeňovaní za prácu výrazne zaostáva aj za štátmi, ktoré kedysi rovnako tvorili súčasť tábora krajín založeného na plánovanej ekonomike a prevahe štátneho a družstevného vlastníctva a po roku 1990 sa museli popasovať s väčšími šokmi ako Československo, či neskôr Slovensko.

Navyše Poľsko prešlo skúškou ohňom, pokiaľ ide o extrémne vysokú infláciu. Onedlho sa pritom budeme na ostatné krajiny uvedeného štvorlístka pozerať nielen s rešpektom, ale možno aj so závisťou. V prípade Maďarska najmä z pohľadu kvalitnej cestnej siete, kde sme tiež na chvoste v porovnaniach.

Katastrofálne parametre vývoja našich verejných financií sa odzrkadľujú v šliapaní na brzdu v oblasti valorizácie miezd a platov zamestnancov štátnej a verejnej správy na Slovensku. Tabuľkové mzdy zamestnancov v nižšie kvalifikovaných profesiách platených z verejných financií často nedosahujú ani len minimálnu mzdu, čo si vyžaduje ich dorovnávanie na úkor rozpočtov nielen v samosprávach, ale aj v oblasti školstva či zdravotníctva.

Pohyb nahor v tabuľkových platoch je nevyhnutný pre zachovanie aspoň doterajšej nízkej životnej úrovne zamestnancov platených z verejných zdrojov.

Pred niekoľkými rokmi v období krízového vývoja inflácie boli na Slovensku vyplácané jednorazové odmeny štátom plateným zamestnancom s cieľom zmierniť vplyv inflácie na rodinné rozpočty. Vzhľadom na to, že boli rovnaké, vyplácané v rovnakej výške, najväčšiu finančnú vzpruhu predstavovali pre nízkopríjmových pracovníkov.

Inflácia však v roku 2024 výrazne klesla. Preto ma prekvapilo, že jednorazová finančná záplata v systéme odmeňovania zamestnancov štátu má pokračovať s postupným navyšovaním, na Slovensku súčasne so zmrazením tabuľkových platov až do roku 2027.

Ako keby sme nežili v období rastu životných nákladov. Pre budúce obdobia je podľa zahraničných skúseností vhodná kombinovaná valorizácia tabuľkových platov a miezd zahrňujúca zvýšenie taríf o pevnú sumu napríklad o 50 eur mesačne súbežne s dohodnutou percentuálnou valorizáciou odvodenou od inflácie. Uspokojiť sa iba s jednorazovými koncoročnými finančnými záplatami je neprijateľné.

Okrem iného aj preto, že tarifné mzdy a platy začínajú čoraz viac zaostávať za rastom miezd a platov v súkromnom sektore, kde sa podľa predbežných údajov pracovné príjmy zamestnancov na Slovensku zvýšili cca o deväť percent. Ak chceme, aby vo verejnej a v štátnej správe zostali kvalitní zamestnanci, je férové nastavenie tarifných platov na rok 2025 a ďalšie obdobia viac ako nevyhnutné. Ponechanie terajších taríf vzhľadom na očakávaný rast cien plynu v roku 2025 povedie v nárastu energetickej chudoby.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #V4 #tabuľkové mzdy