V tomto prípade ide o štátom regulované ceny, kde dodávatelia musia preukazovať opodstatnenosť zvyšovania cien Úradu na reguláciu sieťových odvetví, ale zvýšenie cien plynu na ohrev vody a vykurovanie sa viac, ako sme boli doteraz zvyknutí, dotkne peňaženiek, či skôr účtov všetkých domácností. Pokiaľ ide o teplú vodu, najvyššie ceny za m³ (tisíc litrov) teplej vody na úrovni 18 eur platia majitelia bytov v Nitre. Priemerná spotreba štvorčlennej domácnosti pritom predstavuje cca 4–5 m³ teplej vody mesačne. Zvýšenie cien plynu už teraz premieta do prognóz spotrebiteľskej inflácie pre rok 2025, ktorú Ministerstvo financií SR aj Medzinárodný menový fond odhadujú na úrovni 3,9 %.
Finančný nápor na budúci rok čaká aj rodiny s deťmi, ktorým sa skráti vyplácaný daňový bonus o 40 eur mesačne na dieťa do 15 rokov. Pri rodine s tromi malými deťmi zníženie príjmu o 120 eur mesačne bude naozaj drastické. Pritom by sa parametre daňového bonusu dali nastaviť tak, že by tieto boli zahrnuté do sumy krátenia nezdaniteľného minima v ročnom zúčtovaní dane z príjmu.
Z údajov uznávaných inštitúcií vyplýva, že budúcoročná inflácia bude pravdepodobne o polovicu vyššia ako v tomto roku, čo ostro kontrastuje s plánom ministerstva financií zmraziť platy v štátnej a verejnej službe. Odôvodnenia o potrebe konsolidovať verejné financie cez výplatné pásky zamestnancov verejného sektora v kontexte očakávaného rastu životných nákladov sú neprijateľné, pretože sú pravým opakom deklarovaných pilierov slovenskej sociálnej demokracie. Kompenzácia rastu cien a životných nákladov cez vládou ponúkané jednorazové finančné poukážky bez zvyšovania tabuľkových platov plánované až do roku 2027 skôr pripomína stredoveké zvyky, keď kráľ rozhadzoval pri slávnostných ceremóniách z mešca drobné poddaným.
Tabuľkové platy a mzdy zamestnancov platených z verejných zdrojov boli naposledy valorizované v septembri 2023, čo však nedokázalo kompenzovať rast spotrebiteľských cien tak, aby zostali aspoň na úrovni roka 2016. Platy a mzdy v súkromnom sektore sa za rok zvýšili o 8–9 %. Úprava pravidelných odmien za vykonanú prácu odvíjajúca sa z tarifných tabuliek si preto tiež zaslúži revíziu.
Dôvodom je aj zaostávanie tarifných miezd v tabuľkách za minimálnou mzdou. Keďže tarifné mzdy zamestnancov na pracovných pozíciách vyžadujúcich nízke kvalifikačné nároky sú nižšie ako minimálna mzda, musia ich zamestnávatelia doplácať s vnútorných zdrojov. Najmä tým, že osekávajú výdavky na investície alebo motivačné príplatky a odmeny.
V roku 1968 chcel Alexander Dubček opraviť socializmus odstránením skrivodlivosti a presadením demokratických zmien sloganom: „Socializmus s ľudskou tvárou.“ Teraz máme príležitosť napriek extrémne vysokému deficitu verejných financií nastaviť parametre ideou: „Kapitalizmus s ľudskou tvárou.“ Najmä preto, že rozpočtové diery verejných financií a nedostatky v riadení ekonomiky by nemali platiť bežní občania.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.