Ide vcelku o pohodlnú tézu, ktorej využitie je v bežnej politickej praxi na Slovensku natoľko bežné, že sa nad ním už dnes ani nikto nepozastavuje. Pripomína to myšlienku nemeckého klasického filozofa Hegela, ktorou charakterizoval skeptických filozofov. Tí podľa neho prejavujú sklon k tomu, že si veci náramne zjednodušia a potom sú s nimi rýchlo hotoví.
Lenže túto našskú floskulu herečka bez rozpakov vrhla priamo do širokých geopolitických priestorov a svoju predstavu o takpovediac „chronickej slaboduchosti“ voličov aplikovala aj na susedné národy: „Dodnes má v Poľsku v prieskumoch verejnej mienky okolo 35 percent Jaroslav Kaczyński, i keď doviedol Poľsko do ťaživej situácie. Prepáčte, ale aj Andrej Babiš u vás má 35 percent v prieskumoch a môžete sa diviť prečo.
Aj u nás mal Mečiar 35 percent a i Fico s Hlasom majú tých 35 percent,“ porovnávala Vášáryová. Fascinujúci je najmä tento rozmach, ktorým je možné označiť milióny ľudí fakticky za hlupákov. Človek, ktorý to dokáže, sa musí cítiť prinajmenšom veľmi veľký. Veď intelektuálne potom nad tým všetkým vyčnieva, ako keby sme sochu Mysliteľa od francúzskeho sochára Augusta Rodina postavili do púpavy. Samozrejme, že vždy by bolo možné utešovať sa tým, že herec nemusí myslieť, len musí ono myslenie dobre „zahrať“. Lenže dobre „zahraný lekár“, nie je skutočný lekár. A myslieť musí v skutočnosti každý, ba zvyčajne to i robí.
Ale pani Vášáryová nevyštudovala iba herectvo, a preto, žiaľ, na ňu neplatí táto pomyselná výnimka alebo výhovorka. Ak si dobre pamätám, absolvovala svojho času aj sociológiu. A už to by si azda žiadalo trochu hlbší náhľad na tieto veci, možno i citlivejšie narábanie s týmito vysokými číslami či diagnózami. Ale hodnotiť týmto spôsobom obyvateľov iných štátov veru nie je ani najlepším výsledkom diplomatickej prezieravosti, teda oblasti, na pôsobnosť v ktorej sa tak často sama odvoláva. Voliči týchto strán sú podľa nej nešťastní a rozumovo nevyvinutí ľudia.
"To je 35 percent obyvateľstva – nevieme, ale sú to nešťastní ľudia, frustrovaní, nepáči sa im nič. Neviete prečo. Sú to väčšinou ľudia vo veku nad 60 rokov. Z čoho presne pramení ich frustrácia, neviem.“ Je zaujímavé, že ľudia, ktorí vyslovujú takéto charakteristiky, si myslia, že na nich sa to vôbec nevzťahuje. Veď ak nejaká „telesná vada“ vyplýva iba z politického názoru, potom je vcelku ľahostajné, o aký politický názor ide.
Najžalostnejšie potom zákonite bývajú – z týchto pohŕdavých pozícií – pokusy o nejaké „pedagogické“ pôsobenie. Výsledok je potom istý: „Ale ja som sa už niekoľkokrát presvedčila, že im to ani nedokážete vysvetliť,“ dodala Vášáryová. Nuž ako múdro povedal český aforista Gabriel Laub: „Nijaký národ nemôže byť hlúpejší ako iné národy, aj keby sa o to akokoľvek snažil.“
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.