Háčik je však v tom, že na Slovensku väčšina potravinárskych výrobkov je zaťažená 20-, a nie 10-percentnou sadzbou DPH. To znamená, že zvýšenie DPH pocítia všetci obyvatelia doslova hneď vo svojich peňaženkách či v prievane na bankových účtoch.
Naopak, zníženie DPH úzkeho okruhu základných potravín z 10 na 5 percent si ponechajú v prevažnej väčšine obchodníci vo forme zvýšených marží predávaných potravín a z nich vyplývajúcich ziskov. Boli sme už svedkami podobného scenára v minulých rokoch pri znižovaní DPH na ubytovanie, keď sa pobytové ceny pre zákazníkov vôbec neznížili.
Po zavedení rekreačných poukazov pre firmy nad 50 zamestnancov sa, naopak, poriadne zvýšili. Znižovanie DPH vo všeobecnosti nemá zmysel, pretože má za dôsledok iba zníženie príjmov štátu vo forme vybranej dane a nevedie k zníženiu spotrebiteľských cien. Pre firmy je zmena DPH skôr technicko-administratívna záležitosť, nie v konečnom dôsledku nákladová položka.
Podľa dostupných štatistík priemerná výška základnej sadzby DPH v krajinách EÚ je 21,50 percenta. To pre vládnych politikov u nás poskytuje dostatočné alibi na zvýšenie sadzby z 20 na 22 percent. Pointa je však v tom, že Slovensko už dnes má na väčšinu potravín druhú najvyššiu sadzbu DPH v rámci EÚ, hneď za Dánskom.
Okrem toho na Slovensku základnej 20-percentnej sadzbe DPH podliehajú aj energie. Občanovi stačí, aby sa pozrel na faktúry za plyn alebo elektrinu. Pritom EÚ v smernici (2006/112/ES, Článok 98 ods. 2) členským krajinám odporúča pri energiách uplatňovať zníženú sadzbu.
Paušálne zvýšenie základnej sadzby DPH na Slovensku bez radikálneho prehodnotenia tovarov a služieb, ktorých sa dotkne, možno označiť za diletantské a simplexné. Možno ho prirovnať k vládnym vyjadreniam z pred viac ako dekády o zavedení dane z luxusu, ktorá sa bude týkať napríklad drahých hodiniek. Daňové harakiri v tejto oblasti európska legislatíva nepripúšťa. Popritom si treba uvedomiť, že v Európe má racionálny spotrebiteľ možnosť kúpy tovarov bez akejkoľvek DPH napríklad v Andorre.
Základnú sadzbu DPH krajiny EÚ používajú predovšetkým pri predaji sladkostí, sladených a alkoholických nápojov. Slovensko patrí v medzinárodných porovnaniach tzv. daňového mixu medzi krajiny s vysokými spotrebnými daňami vrátane DPH s podielom 32,7 percenta celkového výberu dane, pričom priemer EÚ predstavuje 27,3 percenta.
Žolík plánovaných daňových zmien by preto mal byť vzhľadom na slovenské anomálie zaradenia položiek jednotlivých tovarov a služieb do základnej a zníženej sadzby DPH použitý len ako posledný nástroj plátania deficitného rozpočtu.
Proklamované daňové zmeny sa akosi vyhýbajú znižovaniu výdavkov štátu napríklad v podobe zrušenia rodinných prídavkov a daňového bonusu pre vysokopríjmových daňovníkov. Rovnako ako dlhé roky v Sociálnej poisťovni odkladaného ročného zúčtovania sociálnych odvodov, ktorého absenciu zneužívajú manažéri firiem na vyplácanie veľkých odmien bez platenia odvodov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.