S úctou a výčitkami za Zuzanou Cingeľovou

V septembri pred dvadsiatimi rokmi sme za tebou, Zuzka Cingeľová, chodili do parčíka pred Úradom vlády. Bivakovala si tam so synom a s priateľmi a držali ste protestnú hladovku.

17.09.2024 14:00
debata (5)

Pre angažovanie sa za zlepšenie pracovných podmienok v mamuťom železiarskom koncerne, v ktorom si nechala časť zdravia, ťa najprv šikanovali a potom prepustili. Odbory sa ťa nezastali, a tak si sa rozhodla pre nemožné – sama pohnúť vecami. Pešky ste sa vybrali z Moldavy nad Bodvou do Bratislavy, aby si vtedajšiemu podpredsedovi vlády pre ľudské práva predložila päť zásadných požiadaviek. K požiadavke za väčšiu spravodlivosť pre robotníkov si pridala ďalšie. Vychádzali zo žalostí a trápení, o ktorých rozprávali ľudia v mestách, cez ktoré viedla vaša cesta.

Zuzana Cingeľová Čítajte viac Zomrela slávna žeriavnička Cingeľová. Postavila sa mocným, žalovala košické železiarne a bojovala za lepšie pracovné podmienky
Médiá sa tvojej hladovke venovali rozpačito. Niektoré ju označili za citové vydieranie spoločnosti. Neladila s obrazom reformného slovenského tigra. Netušili, ako vizuálne uchopiť požiadavku „zastaviť nedemokratické spôsoby, kde peniaze sú mocou, právom a pravdou“ či „aby občania, ktorí bez vlastného zavinenia biedia, mali právo byť človekom“.

Protest ste začali symbolicky, v deň výročia Slovenského národného povstania. Po 20 rokoch od pätnásteho dňa tvojej hladovky som dostala správu o tvojom definitívnom odchode. Z pamäti mnohých si už dávno odišla. Ale bola si s nami ešte dvadsať rokov. To, že si riskovala život, aby si upozornila na životy, ktoré tých pri moci nezaujímali, si viacerí budeme pamätať dlho.

Médiá sa tvojej hladovke venovali rozpačito. Niektoré ju označili za citové vydieranie spoločnosti. Neladila s obrazom reformného slovenského tigra. Netušili, ako vizuálne uchopiť požiadavku „zastaviť nedemokratické spôsoby, kde peniaze sú mocou, právom a pravdou“ či „aby občania, ktorí bez vlastného zavinenia biedia, mali právo byť človekom“.

Podpredseda vlády ťa neprijal. To, že hladujúca robotníčka dala na obranu bezprávnych životov iných do stávky ten svoj, nebolo čítané ako morálny apel a podnet na politickú debatu.

Prosili sme ťa, aby si hladovku ukončila. Hanbili sme sa a bolo nám ľúto. Hanbili, lebo akademických a novinárskych hlasov, ktoré by tvoje požiadavky vedeli vyjadriť aj pregnantnejšie a ľudskoprávne vystuženým jazykom, bolo ako šafranu. A zneli placho a zväčša v ústraní, kde im nehrozila degradačná nálepka protireformných starých štruktúr.

Bolo nám ľúto, veď bolo jasné, že tvoja obeť neprebudí. Ľudia boli zahriaknutí nedostatkom práce a vyčerpaní starosťou o vlastné dôstojné prežitie. A uzrozumení, že novým najvyšším princípom je prijať zodpovednosť za samých seba a prísne a bez výnimky žiadať od ostatných to isté.

Tvrdili sme, že nie si sama, že aj my sa pripájame k zápasu za ľudsky dôstojný život pre všetkých. A boli sme veľmi radi, keď si svoj pokus postaviť sa proti duchu doby po dvadsiatich dňoch ukončila.

Za uplynulé dve dekády od tvojho protestu sa zlepšili viaceré stránky pracovného práva a sociálnej ochrany. Pohŕdavý a obviňujúci pohľad na najchudobnejších však pretrval. Pri rozlúčke s tebou sa môžeme kajať za polovičatosť nášho sľubu a vlažnosť starosti o druhých. Tá často prežíva, len ak dostaneme granty na výskumné či popularizačné projekty. A trvalou zostáva výčitka, že si sa vtedy – v slávnom roku vstupu do Európskej únie a uprostred ohňostroja rečí o uznávaní európskych hodnôt – nemala so svojím zápasom za ľudskú dôstojnosť ku komu pripojiť.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 5 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #odborári #Zuzana Cingelová #protest pred Úradom vlády 2004 #práva pracujúcich