V tomto roku je pritom ten základný príbeh o počasí veľmi jednoduchý: vyššia teplota v Európe spôsobila vyšší výpar vody zo Stredozemného mora a tá sa niekde musela vyliať. Tentoraz to skrátka padlo na nás. Stačí si pospájať týchto pár informácií a aktívny občan bojujúci proti klimatickej kríze je zrodený. Žiaľbohu, tak jednoducho to nefunguje.
Prírodné katastrofy spôsobené klimatickou zmenou automaticky neznamenajú nárast povedomia o klimatickej zmene a už vôbec nevedú k väčšej občianskej či nebodaj politickej angažovanosti. Predstava, že keď niekomu po dažďoch vytopí pivnicu a v niektorom z médií si vypočuje, že klimatická zmena spôsobuje nárast extrémnych prejavov počasia, rozhodne sa prestať lietať, začne jazdiť na bicykli a stane sa občiansky angažovaným vegánom, je po toľkých klimatických pohromách už naozaj naivná.
Azda úplne základným prvým krokom je mediálna kampaň, ktorá nebude osobné nešťastie spájať s ekologickou pohromou, ale so spoločenským konaním spôsobujúcim danú pohromu. V tejto chvíli sa niektoré médiá posúvajú a príčinu v podobe klimatickej zmeny spomínajú. To však automaticky neznamená pomenovanie ďalšieho článku v reťazi príčin a následkov. Klimatickú zmenu spôsobujú ľudia. Niektorí viac, iní menej.
Ľudské správanie sa dá meniť cukrom alebo bičom. Jedným z nástrojov na zmenu správania sú dane. Práve tie zvyšuje vláda, ktorú zasa „motivujú“ trhy. Tam, kde by vláda mohla zasiahnuť, aby zdražila to, čo spôsobuje obrovské škody, nekoná.
Iste je správne znížiť DPH na základné potraviny. No niektoré potraviny prispievajú ku klimatickej zmene viac ako iné. DPH na mäso a mliečne výrobky treba zvýšiť a nie znížiť. Naopak, zeleninu a ovocie treba od daní oslobodiť úplne. To isté platí o ďalšej spotrebe: lietaní lietadlom, nadmernej spotrebe energií či jazdení v SUV. Vyššie dane by mali ľudí odradiť od činností, ktoré majú nepriamo na svedomí nedávnu povodeň.
V istom zmysle ide o premárnenú príležitosť. Namiesto diskusie o tom, ako sme sa zachraňovali, ako sa zachraňovali Česi a Poliaci, či koľko budú platiť poisťovne, sa dali povodne využiť na zdôraznenie významu boja proti klimatickej kríze a médiá ich mohli spojiť s donedávna pripravovaným úsporným balíčkom.
Koľko vody sa bude musieť ešte z Dunaja vyliať, kým nielen politici, ale najmä médiá a ich rosničky či meteorológovia pochopia, že každý extrémny prejav počasia je potrebné spájať s klimatickou zmenou? Kedy nastane ten čas, že budeme viesť diskusie o tom, ako správne bojovať proti klimatickej zmene? Že sa budeme hádať o tom, či stačí zmeniť daňový mix alebo potrebujeme radikálnejšie kroky?
Dunaj kulminoval, aj slnko vyšlo a slovenská politika si ide ďalej svojou ignorantskou cestou. Príroda ostáva mimo záujmu, ale dobehne nás a pohrôm bude pribúdať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.