Vplyv pirátov na národnej úrovni býva nevýznamný a vplyv v Európskom parlamente je zanedbateľný. Z každého pravidla však existuje výnimka a tou sú českí Piráti, ktorým sa v minulosti podarilo dostať do parlamentu a dokonca aj do vlády. Vďaka tomu si vieme predstaviť, ako by sa žilo pod pirátmi: Rovnako ako bez nich.
Keď si člen Pirátov oblečie sako a uviaže kravatu, stane sa z rebelanta úradníkom. Pirátske heslo Internet je naše more napovedá, že pirát sa necíti dobre na suchu, v reálnom svete. Českých Pirátov pripravila účasť vo vláde o identitu. Podieľali sa na všetkých neúspechoch, chybách a nepopulárnych opatreniach svojich koaličných partnerov. Hoci si udržiavajú vysoké preferencie pri voľbách do parlamentu, ich potenciálni voliči sa neunúvali prísť na voľby do europarlamentu ani teraz do krajov. Zrejme vycítili to, na čo upozornil komentátor Matěj Stropnický: „Z volebného hesla Pirátov Pusťte nás na nich! sa stalo Pusťte nás medzi nich.“
Vládne fiasko Pirátov neznamená, že do politiky nepatria. S mentalitou korzárov, lupičov, nájazdníkov, ktorí plienia koráby a posielajú ich na dno, sú v politike správne. Pirátmi je dnes väčšina politikov, ibaže to na rozdiel od Pirátov nevešajú voličom na nos. Snažia sa to pred nimi utajiť. Svet politiky je nemilosrdný a ukázalo sa, že Piráti sú pod maskou drsných morských vlkov neobyčajne naivní. Nenapadlo im, že najhorším politickým nepriateľom je koaličný partner.
V čom sa Piráti cítia doma, sú počítače. Piráti vznikli v reakcii na proces obmedzovania občianskych slobôd, v záujme ziskov lobistických skupín zaoberajúcich sa autorskými právami. V praxi sa však ukázalo, že imidž bojovníkov za slobodný internet nie je kvalifikáciou pri zavádzaní informačných technológií. Predseda českých Pirátov si ako minister vylámal zuby na digitalizácii stavebného konania. Či už sa podujal prehltnúť priveľký kúsok, alebo sa stal obeťou politickej sabotáže, neúspech znamenal, že ho cez palubu hodili voliči, samotní Piráti a vzápätí i premiér.
Piráti sú volebnou stranou, ktorá je v skutočnosti politickou sektou s minimom členov. Jej úspech závisí od marketingu. Na výhradu, že Piráti stratili identitu rebelantov, ktorí prenasledujú netransparentné korupčné správanie zavedených strán a vnášajú do politiky čerstvý vietor, reagoval pred časom ich predseda Ivan Bartoš tým, že Piráti už nie sú protestnou stranou, ale „lovebrand“, teda značka, ktorú majú zákazníci radi, dokážu si s ňou vybudovať silné citové puto, pravidelne sa vracajú k jej produktom alebo službám a odporúčajú ju aj ostatným.
Piráti po konci vo vláde majú rok na to, aby sa „prekabátili“ nazad za rebelantov. Začali pálením mostov a vymedzovaním sa voči partnerom, s ktorými si ešte včera pritakávali. Nemajú tému, nemajú osobnosti a nemajú úroveň. Takto „lovebrand“ nevyzerá.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.