Daň z finančnej hlúposti

Plánované zavedenie dane z finančných transakcií od apríla 2025 nie je aprílovým žartíkom, ale tvrdou realitou. Podobnú daň nemá ani jedna krajina eurozóny. EÚ chcela zaviesť pôvodne daň z finančných špekulácií.

30.09.2024 14:00
debata (26)

Tá sa mala týkať menových derivátov, menových konverzií, kúpy a predaja cenných papierov a podobne naprieč všetkými krajinami EÚ vo výške 0,1 % z objemu takýchto obchodných operácií. Vzhľadom na nesúhlas viacerých štátov nakoniec k dohode neprišlo.

Pôvodne dobrý zámer na realitu v praxi neskôr pretavilo Maďarsko, kde od roku 2014 firemní klienti i fyzické osoby platia daň za akýkoľvek pohyb na účte, ako aj výber z bankomatu. To vzbudzuje údiv po celom svete. Slovensko bude v poradí druhou krajinou, ktorá podľa vzoru Budapešti ide inkasovať vysoké „poplatky“ z každej odchádzajúcej platby z firemných účtov a výberov z bankomatov i hotovosti z účtov.

Daň z finančných transakcií označovaná aj ako transakčná daň sa svojou absurdnosťou zaradí k stredovekým daniam: daň z hlavy, daň z brady, daň z okien, daň z komína a daň z moču. Posledná z nich bola inkasovaná v starovekom Ríme. Nižšie vrstvy na vyprázdňovanie stále používali nočníky, ktoré vylievali do žúmp. Obsah žúmp sa zbieral a ako surovina sa používal v priemysle a v službách. V tom videl cisár Nero zdroj príjmov a tak sa rozhodol zaviesť daň z moču.

Daň z finančných transakcií bude zavedená práve v roku 2025, ktorý má byť pre banky dôležitým míľnikom na zavedenie okamžitých on-line platieb v reálnom čase. Peniaze v rámci týchto instantných platieb musia byť pripísané na účet najneskôr do desiatich sekúnd. To v praxi umožňuje zrýchliť finančné toky a znížiť riziká súvisiace s nezaplatenými faktúrami a peripetiami s vymáhaním pohľadávok od platobne neschopných či neochotných dlžníkov.

Zavedenie transakčnej dane posunie Slovensko o 30 rokov späť, do doby, keď klienti bánk behali s hotovosťou po Bratislave, aby peniaze vybrané z jednej banky rýchlo vložili do druhej banky a poslali po výmene na cudziu menu do zahraničia. Dôvodom boli veľké kurzové rozdiely pri nákupe devíz medzi našimi bankami. Nová daň najviac postihne malých a stredných podnikateľov s jednotlivými faktúrami do 10-tisíc eur.

Úhrada tejto sumy bude predstavovať daňovú záťaž vo výške 0,4 %, t.¤j. 40 eur. Veľké firmy s prevahou platených faktúr napríklad nad 100-tisíc eur zaplatia na dani z tejto transakcie tú istú 40-eurovú daň ako drobný podnikateľ. Úhrada faktúry vo výške päťtisíc eur bude zdanená sumou 20 eur. Firmy pracujúce s hotovosťou sa preto budú snažiť peniaze získané cez tržby zhromažďovať v trezoroch a vyplácať obchodných partnerov v hotovosti. Maximálny limit na hotovostné platby medzi firmami je vo výške päťtisíc eur.

Nová transakčná daň vyradí Slovensko z krajín eurozóny, ktoré postupne presadzujú do svojich ekonomík bankovú identitu. Táto umožňuje klientom prepojenia prístupu k bankovým účtom jedným prihlásením do hociktorej z bánk s alternatívou využívania elektronických služieb jednotlivých inštitúcií štátnej a verejnej správy. Najväčšie pokroky v tejto oblasti urobilo Estónsko a s malým odstupom aj ČR. Slovensko sa, naopak, od budúceho roka pripraví na návrat do minulosti, keď platilo pravidlo: len hotovosť má cenu.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #DPH #transakčná daň #konsolidácia verejných financií