Samostatne žije aj záznam slov poslankyne o plode, ktorý ešte nie je subjektom práva, a preto nemá práva a ani právo na život. Časť spoločnosti rozhorčuje ľudsky aj politicky. A z tragických prípadov sporov medzi pro-life a pro-choice aktivistami v zahraničí je zrejmé, že podobné slová môžu vybičovať aj k desivejším reakciám, ako je Huliakove prirovnanie zo živočíšnej ríše.
Plavákovej poznámka v rozprave o tlači 266 pritom nemusela zaznieť. Nemusela, ak by jej stranícka kolegyňa Beáta Jurík poslúchla radu kolegyne zo strany SaS a v rozprave nevystúpila. Lebo vraj jediným efektom jej vystúpenia bude, že pomôže poslancovi z hnutia Slovensko, ktorý tento návrh podával, získať verejnú pozornosť.
Tlač 266 pripravená poslancom Rastislavom Krátkym verejnú pozornosť nezískala. Obsahuje pritom návrh na uznesenie, ktoré má zaviazať predstaviteľov vlády vysloviť sa na zasadnutí Európskej rady proti iniciovaniu konventu na účely revízie Charty základných práv EÚ. A to tak, ako to v uznesení z 11. apríla 2024 žiada Európsky parlament, teda s cieľom včleniť právo na umelé prerušenie tehotenstva medzi základné práva.
Poslankyňa Jurík však radu neakceptovala. Jej zahraničné štúdiá práva, prednášanie na zahraničných univerzitách a jej práca v oblasti ženských práv pre Európsky parlament ju zjavne vyzbrojili aj presvedčením, že má nekompromisne bojovať proti tmárstvu a nedovzdelaniu našich poslancov.
Aj z prepisu sa dá rozpoznať jej pohŕdavá blahosklonnosť, že je ešte dnes nutné zaoberať sa témou, ktorá sa týka interrupcií a len sa skrýva za predkladateľovou obhajobu princípu subsidiarity, čo ona považuje za „mimoriadne slabošské“. Okrem odhalenia jeho slabošstva a rozsiahlej rozpravy o krutostiach voči ženám, Jurík upozorňovala predkladateľa na terminologické nedostatky návrhu vrátane toho, že použil termín národný štát („neviem, čo tým myslíte“), a nie členský štát.
Vedomosti Jurík z medzinárodného práva sú asi oslnivé, ale jej osvetové postupy primrzli na úrovni zosmiešňujúceho mentorovania. Predkladateľ to pokorne znášal a aj poslanci KDH svoje námietky prednášali úctivo. Zato Jurík rozdávala podozrenia z extrémnych a neliberálnych názorov priehrštiami. Vyjadrovala obavy z neschopnosti našej a ďalších spoločností udržať v budúcnosti rozsah priznaných ľudských práv a korunu nedôvere nášho zmyslu pre rovnoprávnosť a autonómnosť ľudských bytostí nasadila tvrdením že „ak sa tu niekedy spravilo niečo dobré pre ženy, tak to prišlo práve z Európskej únie“ .
Jej tvrdenia neobsahovali vulgarizmus, no i tak boli urážlivé. Podceňovali a obviňovali predkladateľa, ale aj ostatných súčasných a budúcich poslancov. Znevažovali tiež nežijúce generácie mužov a žien, ktoré tu pre rovnosť a dôstojnosť mužov a žien niečo vykonali. A dokonca skôr, ako sa európske spoločenstvo rozhodlo venovať aj iným otázkam ako uhliu a oceli.