Zrejme sa pomaly končí éra, keď sa pri moci striedali zameniteľné politické strany, od ktorých sa neočakávalo viac, než že zabezpečia stabilitu systému. Faktický politický monopol spôsobil, že stabilita viedla k stagnácii a stagnácia k úpadku. Politikom, ktorí si prestali konkurovať a opevnili sa v akomsi demokratickom karteli, je zaťažko reagovať na dôsledky toho, čo zapríčinili, čomu asistovali alebo čomu sa iba prizerali. A politická elita, neschopná či neochotná riešiť politické problémy, je ľuďom jednoducho nanič.
Sledujeme paradox, keď systémové strany bránia chybujúci systém pred konkurenciou, ktorá na chyby upozorňuje a chce ich riešiť. Prejavuje sa to snahou diskreditovať strany ponúkajúce alternatívu dehonestujúcimi nálepkami. Varovanie pred údajným populizmom či extrémizmom však prestáva fungovať. Ukazuje sa, že „populista“ hovorí ľuďom z duše a strany ešte včera marginálne začínajú vyhrávať voľby.
Kým však alternatívna strana dostane šancu zúročiť volebné víťazstvo účasťou vo vláde, pozorujeme akýsi politický medzistupeň v podobe aliancií porazených. Ide o posledný zúfalý pokus, ako zabrániť „populistom“ a „radikálom“ v obrane občanov pred migráciou, ako znemožniť odpor proti vojnám a zbrojeniu, ako nedopustiť otvorenú debatu o zelenom či genderovom náboženstve. Tradičné strany, ktoré prehrali osve, musia ešte prehrať spoločne, aby sa alternatíva dostala k moci.
Každému, kto sa zaujíma o politiku, musí napadnúť, že politici, ktorí sú pri moci, sa môžu jednoducho zbaviť nastupujúcej konkurencie tým, že sami zrealizujú, čo alternatívci ešte len sľubujú. Nikde nie je napísané, že úlohou politika je vnucovať ľuďom, čo je pre nich nevýhodné a čo nechcú. Vždy sme však svedkami toho, že politici tak dlho tvrdia, že sa čosi nedá spraviť, kým príde niekto, kto to spraví, lebo mu nikto nepovedal, že sa to nedá. Všetko, čo zdanlivo nemá riešenie, je riešiteľné. Každé spoločensky užitočné riešenie však pripraví o zisk niekoho, kto profituje z korupcie.
Bolo by skvelé, keby sa skorumpované a skompromitované strany odporúčali skôr, než napáchajú škody veľkého rozsahu. No to sa nestáva. S krčahom sa chodí po vodu, až kým sa ucho neodtrhne a okno pre korekciu politického systému sa otvára, až keď už je spoločnosť v rozklade. Víťazstvo rozumu je v politike možné, až keď je neskoro.
Aliancie porazených sú prísľubom, že ešte môže byť horšie, že ešte je čo prešustrovať, zašantročiť, znehodnotiť, rozvrátiť. Aliancie porazených sú znamením, že sa blíži záverečná. Čaká sa na pevné dno, od ktorého sa spoločnosť môže odraziť. Tiež je však možné, že si občan zmenu politiky musí zaslúžiť. Nemá zmysel rušiť čosi, čo väčšina toleruje.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.