Privatizačné výnosy sa postupne vyparili. Nielen preto, že úvery na kúpu akcií privatizovaných spoločností mohli získať podnikatelia bez skúseností a znalostí v danej oblasti, ale aj z dôvodu zlého spôsobu ručenia. Privatizéri neručili majetkom, ale nadobudnutými akciami firiem, z ktorých obvykle zostali len bezcenné prázdne škrupinky. Chýbajúce peniaze potom nahrádzali štátne pôžičky alebo čerpanie prostriedkov z eurofondov.
V budúcnosti sa musíme popasovať nielen so skutočným, ale aj s chronickým investičným dlhom v oblasti cestnej a železničnej infraštruktúry. Do úvahy treba tiež zobrať oveľa vyššie náklady na obsluhu dlhu, keďže úroky na štátne dlhopisy sú už po niekoľkých rokoch opäť vyššie ako oficiálna miera inflácie. Vyrastanie z dlhu nám preto umožní iba rast HDP.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto varovne dvíha prst, že ak s efektívnou konsolidáciou verejných financií nezačneme hneď, v horizonte siedmich až desiatich rokov nám hrozí, že nebudeme schopní obsluhovať náš dlh, čo môže vyústiť do určitej formy bankrotu. Finančné suchoty spojené aj s nedostatkom devíz mala SR najmä v prvých rokoch existencie od roku 1993 až do roku 1999. V určitých obdobiach tak štát platil investorom, ktorí nám boli ochotní požičať prostriedky na financovanie rozpočtového deficitu, úroky až vo výške 30 %.
Bankrot sme nikdy oficiálne nezažili, aj keď peňažnú reformu z roku 1953 za určitú obdobu štátneho bankrotu považovať môžeme. Československo totiž 1. 6. 1953 anulovalo všetky dovtedy vydané štátne dlhopisy, čím sa násilne zbavilo miliardových záväzkov voči ich majiteľom. Medzi nimi boli aj vojnové siroty a ľudia, ktorí dostali po 2. svetovej vojne napríklad odškodnenie za nacistami vypálené domy v partizánskych obciach v podobe štátnych dlhopisov s veľmi nízkym úrokom (3 % p. a.) a s extrémne dlhou splatnosťou 40 rokov.
Dnes musíme presvedčiť zahraničných investorov o schopnosti splácať záväzky aj v dlhodobom časovom horizonte. Konsolidácia deravého vedra s verejnými prostriedkami pôjde v prvom rade na úkor väčšiny obyvateľov. Bez ohľadu na to, či tým máme na mysli zvyšovanie DPH, cien energií alebo poplatkov, či plánované zmrazenie platov a miezd zamestnancov v štátnej a vo verejnej správe až do roku 2026. Keďže inflácia na budúci rok poskočí pravdepodobne na päť a viac percent, zvýšenie tabuľkových platov a miezd až v roku 2026 o tri percentá nezabráni znižovaniu životnej úrovne. Štát bude čoraz ťažšie získavať ľudí na obsadenie nových pracovných miest, pretože v súkromnej sfére sa platy v tomto a budúcom roku zvyšujú viac, ako predstavuje súčasná inflácia.
Konsolidačný balíček sa vyhýba daniam, ktoré sú vo všetkých krajinách úplne bežné. Ide najmä o daň z prevodu nehnuteľností alebo daň z darovania. Tieto dane spolu s daňou z dedičstva sme zrušili ešte v roku 2004.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.