Vysvetlenie hľadajme v tom, že politika v Česku je taká nachýlená doprava, že sa už ani pravicový volič necíti komfortne. Chce si vo voľbách pravicu vybrať a cíti sa oklamaný, že niet z čoho, pretože všetci sú iba napravo. A líšia sa len v tom, že jedni sú napravo za osemnásť a druhí bez dvoch za dvadsať.
Problém sociálnej demokracie spočíva v tom, že sa zo strany sociálnej stala stranou liberálnou. Ako strana vzorne systémová sa podieľala na všetkom, čo sa v republike dialo. Sociálni demokrati majú nehynúcu zásluhu na vybudovaní kapitalizmu. Udržiavať kapitalizmus v chode ale možno aj bez systémových sociálnych demokratov. Všetci spozorneli až vo chvíli, keď voľby v sociálnej demokracii jasne vyhrala Jana Maláčová. Je to signál, že sociálni demokrati pochopili, že sa nikdy nestanú stranou pre mestských liberálov, akousi „novou ľavicou“. Je tu šanca, že sa nové vedenie osmelí na čosi nesystémové.
Ľavicová politika sa môže vrátiť do českého parlamentu iba tak, že sa neparlamentné ľavicové subjekty spoja do volebnej koalície s presvedčivým protivládnym programom. V praxi to znamená, že sociálni demokrati Jany Maláčovej budú spolupracovať s koalíciou Stačilo, čiže i s komunistami Kateřiny Konečnej. V sociálnej demokracii síce formálne platí staré uznesenie, že s komunistami sa nerozpráva, ale historický precedens takej spolupráce existuje, takže je na čo nadviazať. Momentálne sociálnu demokraciu opúšťajú znechutení liberáli antikomunisti.
Dôležitejšie však je, kto, a či niekto, sa k ČSSD vráti. Elektorát tejto (pôvodne) strany práce a pracujúcich je momentálne „zaparkovaný“ u Babiša.
Všeobecne ľavicové strany stratili voličov, ktorí prestali uvažovať triedne, voličov, ktorým záležalo na sociálnej spravodlivosti, voličov, ktorí si cenili generačnú solidaritu, voličov, ktorí si želali mier, a konečne voličov, pre ktorých bola hodnotou práca. Paradoxne na nezáujem voličov o autentickú ľavicu doplácajú voliči autentickej pravice. Ľavicový nepriateľ je na lopatkách, ale víťazstvo (v podobe spoločnosti slobodnej, skvelo fungujúcej, neregulovanej byrokratmi, čiže bez štátneho dirigizmu a ideologických excesov) nikde. Pyrrhovým víťazstvom pravice je oligarchický systém, ktorý je asociálny, nespravodlivý, agresívny, regulovaný, zideologizovaný a neslobodný.
Nedá sa povedať, že vzkriesenie ľavice prinesie lepšiu budúcnosť. Lepšia budúcnosť závisí od vzkriesenia konkurencie. Autentický pravičiar nedrží v Česku palce Jane Maláčovej. Palce drží komunistke Konečnej, aby získala do ľavicovej koalície sociálnych demokratov. Demokracia totiž nie je stav, ale proces. Ak sa neudržuje, vystrieda ju totalita. Tá vie byť pravá i ľavá, ale nikdy nie pravo-ľavá!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.