Drahé slovenské maslo viedlo k zvýšeniu predaja poľského masla, ktoré je tradične o 50 gramov ľahšie. To si časť zákazníkov všimne až doma pri jeho odkladaní do chladničky.
Príčin vysokých cien masla je viacero. V prvom rade ide o vrtochy počasia. Dlhodobé letné horúčavy sa podpísali pod zníženie dojnosti kráv a zníženie tukovosti mlieka. Svoj podiel na cenových šokoch masla má aj postupne sa znižujúci počet dojníc u farmárov, ktorým sa zásluhou cenovej politiky mliekarní čoraz menej vyplatí chovať kravy a predávať mlieko.
Pokusy o predaj mlieka z dvora sa v minulosti tiež ukázali neefektívne a množstvo mliečnych automatov bolo zrušených. Poľnohospodári sa chovu kráv zbavujú aj preto, že pribúda časových období, keď je veľkoobchodná cena surového mlieka nižšia ako jeho produkčné náklady.
V Nemecku aktuálne spotrebiteľské ceny masla vlastných značiek diskontných obchodných reťazcov dosiahli 2,39 eura za 250-gramové balenie. To sa zdá zákazníkom extrémne drahé, keďže ešte pred rokom kocku masla mohli kúpiť skoro o jedno euro lacnejšie. Pokiaľ priemerný nemecký zamestnanec v 2. štvrťroku 2024 zarobil 4 323 eur, u nás to bolo 1 520 eur. Pritom za veľkú časť základných potravín nemecká domácnosť zaplatí menej, ako platí naša za takýto nákupný košík.
Hľadanie príčin v rozdielnych cenách potravín medzi Nemeckom a Slovenskom cez porovnania výšky DPH v zásade nemá zmysel. Pokiaľ u nás menšia časť základných potravín podlieha sadzbe 10 %, v Nemecku podstatná časť potravín je zaradená v zníženej sadzbe 7 %.
Nemecké potravinárske obchody sa vzhľadom na svoju veľkosť uspokoja s menšou maržou ako naši obchodníci, lebo pri veľkom obrate môžu profitovať z tzv. úspor z rozsahu. To jest zákazník na Slovensku musí zvyčajne zaplatiť obchodníkovi maržu aj za zákazníkov, ktorí neprišli, a teda nenakúpili. Platí to najmä pre malé predajne s vysokými režijnými nákladmi na prevádzku obchodu.
Od budúceho roku sa bude malá časť potravinárskych tovarov zdaňovať sadzbou DPH 5 %. Paradoxom a rébusom pre samotných obchodníkov je výška DPH pekárenských výrobkov, kde sa znížená sadzba používa popri chlebe len na pečivo s hmotnosťou do 50 gramov a nevzťahuje sa na sladké či slané pekárenské výrobky.
Oveľa lepšie by pre obchodníkov i zákazníkov bolo, keby všetky potraviny s výnimkou alkoholu, sladených nápojov a trvanlivých výrobkov obsahujúcich kakao boli zdaňované zníženou sadzbou DPH. Týmto modelom by sme sa priblížili kategorizáciou tovarov na rozdiel od súčasnosti k väčšine vyspelých krajín EÚ.
Presadzovanie sociálneho štátu cez DPH vždy narazí na nevyriešené otázky a dilemy. Dôsledky zmien DPH očakávané od 1. januára 2025 by sa mali pozitívne prejaviť aspoň v cenách základných potravín. Či to naozaj tak bude, sa presvedčíme na vlastných peňaženkách.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.