Veď ideológiou sú, aspoň pre sociológiu, všetky usporiadané a rozumovo zdôvodniteľné presvedčenia o tom, prečo spoločnosť funguje určitým spôsobom, kedy ju možno pokladať za spravodlivú a prospievajúcu blahu jej členov a čo, naopak, oberá dnešné generácie a ich potomkov o budúcnosť.
Ideológie už tým, že sú spojené s otázkou spravodlivosti a prežitia, bývajú aj silno morálne prežívané. Dokážu vyburcovať k sebaobetovaniu rovnako ako k násiliu na druhých. Nie sú však náhradou rozumného uvažovania, ako sa to niekedy zľahčuje. Ideológiám môžu prepadnúť aj veľmi vzdelaní a nadpriemerne inteligentní ľudia. Príkladom je mladý človek, ktorý zavraždil jemu neznámych mladých ľudí v kaviarni na Zámockej ulici. Na ich vraždu, ako aj na plánovanú streľbu na bývalého a aktuálneho premiéra, cítil ideologické oprávnenie.
Ak by sa ideológie dali rozložiť rozumovými argumentmi, nebolo by potrebné vyhľadávať a odstraňovať zdroje ideológií a informácií, ktoré pokladáme za nebezpečné. Vnímame ich ako hrozbu, pretože spochybňujú naše chápanie správneho spôsobu života, našu predstavu správneho fungovania spoločnosti a blaha jednotlivcov. A aj preto, že toto naše chápanie, aj keď sa opiera o úctyhodné ľudskoprávne dokumenty, nazývajú ideológiou.
Všeobecná definícia sedí. Ak však na strašenie princípmi Všeobecnej deklarácie ľudských práv – ktorá už desaťročia dáva svetu (hoci márne) návod, ako žiť v mieri a žiada posilňovať nielen slobodu slova, vyznania a politické práva, ale aj oslobodzovať ľudské bytosti od strachu a nedostatku – odpovedáme len ďalšou nálepkou, nepohneme sa ani o krok.
Tragédiu spred dvoch rokov si na viacerých stredných školách chceli pripomenúť rôznofarebným oblečením a niekde aj odznakmi s dúhou či s inými symbolmi. Politici z Republiky vytrhli z historického kontextu a začali podujatie a symboly vzájomnosti a ohľaduplnosti k rôznosti ľudských bytostí škandalizovať ako neprípustné vnášanie ideológie do škôl.
Na ich alarmovanie na sociálnych sieťach minister školstva (a ďalší) odpovedali ich nálepkovaním ako vyznávačov jednej z najodpornejších ideológií. Téza o neprípustnom vnášaní ideológie do škôl však zostala v tomto (ako inak) náhlivom a – skratky používajúcom spore – nedotknutá. Téza, ktorú živia opakované vyjadrenia vládnych politikov, že výchova má byť v rukách rodičov a rozhodne nepatrí do škôl.
Sociologické výskumy však ukazujú, že princípy, ktoré sú dôležité pre prijímajúcu a ohľaduplnú atmosféru, bez ktorých nie je možná spolupráca a zápas s ponižovaním, výsmechom a ďalšími praktikami vedúcimi k nenávisti, zlyháva – nie sú v rodičovskej výchove prioritou. Ich význam v priebehu desaťročí u nás klesá. Škola je prakticky jediným priestorom, kde deti môžu zažiť každodennú pozornosť a porozumenie ľudskoprávnych princípov ako praxe záležania a starostlivosti o pohodu a sebaúctu druhých. Je najvyšší čas vymaniť sa zo skratkovitých postupov a uznať dôležitosť každodennej výchovy v školách. Inak pre nás tragédie zostanú hlavnou didaktickou technikou poučenia sa.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
