Nápad zdaňovať všetko, čo sa hýbe, pôvodne prišiel z USA, ale do finálnej podoby sa dostal iba v Maďarsku a vo Venezuele. Od budúceho roka k týmto krajinám pribudne aj Slovensko. V skutočnosti sa americká idea zdaňovania mala týkať len špekulatívnych finančných transakcií a zmien vlastníckych podielov vo firmách. Pokiaľ sme si dnes chceli brať príklad z Maďarska, mali sme radšej skopírovať tamojší spôsob zdanenia prevodov nehnuteľností. Slovensko zdanenie prevodu nehnuteľností zrušilo už pred dvomi dekádami spolu s daňou z darovania a s dedičskými daňami. Naša krajina sa tak prostredníctvom fiktívnych darovacích zmlúv stala daňovým rajom pre pranie špinavých peňazí.
Na jar budúceho roka začne SR ponúkať občanom investovanie do štátnych dlhopisov s predpokladaným výnosom do 3 % p.a., čo zďaleka nepokryje ani infláciu. Dôvod na oslovenie drobných investorov s možnosťou kúpy štátnych dlhopisov v minimálnej sume tisíc eur je snaha usporiť na platení úrokov, keďže Slovensko si vzhľadom na nedôveru investorov dnes sotva dokáže za takýto úrok peniaze požičať doma i vo svete.
Otázne je, či ľudia budú mať záujem o kúpu takýchto dlhopisov, keď ich splatnosť má byť dva až päť rokov. S týmito úročiteľnými cennými papiermi sa bude dať obchodovať a predať ich bude možné skôr, ako budú splatné. Tieto transakcie nebudú zadarmo a trhová cena dlhopisov pri ich predčasnom predaji cez obchodníkov s cennými papiermi môže byť z pohľadu občana o dosť nižšia ako pôvodná výška investície.
Predpokladané úročenie slovenských dlhopisov pre občanov nebude minimálne v roku 2025 kompenzovať znehodnocovanie úspor infláciou. Jednotlivec však ani v nasledujúcich rokoch na dlhopisoch reálne nezíska, keďže odhad inflácie aj pre roky 2026 a 2027 prekračuje úročenie pripravovaných dlhopisov.
Financovať štátny dlh cez cenné papiere pre občanov nie je v Rakúsku a Česku žiadnou zvláštnosťou. V uplynulých rokoch mali v ČR veľmi dobrý ohlas vo verejnosti protiinflačné dlhopisy. Ľuďom týmto spôsobom štát uchránil veľkú časť takto uložených úspor aj napriek dvojcifernej inflácii v krajine. Niektoré emisie týchto dlhopisov sa stali doslovným investičným trhákom a boli vypredané v priebehu niekoľkých dní.
Dobré skúsenosti s financovaním štátneho dlhu občanmi majú i v Rakúsku vo forme elektronických štátnych pokladničných poukážok (Bundesschatz.at) so splatnosťou od jedného mesiaca. Pri takejto krátkej viazanosti štát zaplatí občanom úrok 3,1 % p.a. pri mesačnej a 3 % p.a. pri polročnej viazanosti. Občan si môže vybrať aj tzv. zelené cenné papiere určené na financovanie projektov v oblasti životného prostredia. Celá administratíva spojená s otvorením účtu cenných papierov a nákupom štátnych poukážok cez internet pre záujemcov je bezplatná a jednoduchá.
Aký záujem o slovenské inflačné dlhopisy bude u obyvateľstva, je otázne, keďže v porovnaní s bankovými vkladmi budú iba garanciou miernejšieho znehodnocovania úspor.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.