Ak sa hovorí o alternatívnych zdrojoch energie, o love veľrýb, výrube dažďových pralesov, zbierame odpadky, sadíme stromčeky, kŕmime zvieratká v lese, chránime žaby, vtáky, nejeme mäso, lebo srnky majú smutné oči a nepijeme vodu z plastu, lebo kam s tým plastom potom, chránime všetko živé a správame sa eko, ešte aj v knižkách pre deti sme Zelenkovci, aj trochu prihlúpej Terke záleží na životnom prostredí.
E(a)ko na to: Záchrana našej planéty, Čo sa hodí do prírody, Angry Earth, Ať nezmizíme, Kto je Smeťko, Hranice života, Povedz mi ako chrániť prírodu, Děti našeho světa či Brouci k snídani. Táto kniha má takúto anotáciu: Zahryzli by ste do burgeru z hmyzu? Dalo by sa kúriť hovienkom? Ako vám červy pomôžu zbaviť sa kuchynského odpadu? A čo keby si si v detskej izbe svietil rastlinami?
Nebijem na poplach, poplach už bol. Napríklad český knižný pult je knižkami o ochrane prírody zamorený ako ovzdušie. Až mi prišlo tých krpcov ľúto, lebo v skutočnosti aj oni sú ohrozený živočíšny druh. Možno najohrozenejší, hoci to tak teraz nevyzerá.
Nebijem na poplach, poplach už bol. Zima vraj bude teplá, iba za nechty zájde, medvede, ktoré sme nestihli zlikvidovať, hádam pôjdu spať, keď zmizneme z turistických a hubárskych chodníkov a zmĺknu píly, vlci, ktorých sme nestihli vystrieľať, hádam budú blúdiť po lese a snoriť čo pod zub.
Miznú stromy. Tam, kde bol kedysi les, stoja domy či rekreačné strediská. Občas nám do záhrady prikvitnú diviaky alebo srnky, vtedy vravíme o premnožení. Premnožené sú naše bezohľadné sny. Ako to hovorili tí Indiáni z kmeňa Cree? Až keď bude vyrúbaný posledný strom, otrávená posledná rieka, chytená posledná ryba, potom zistíme, že peniaze sa nedajú jesť. Potom ešte chvíľu budú tie naše deťúrence jesť hmyz.
Hora je zakliata, tu stál strom, tu tiež, tu vždy rástli huby a nerastú, a tu vždy spievali vtáčence a nespievajú. A tie, čo spievajú, možno volajú o pomoc, o pomoc volá krajina. Na jeseň, v čase poľovačiek to tu vyzerá ako na jatkách.
Je po dvanástej. Nehrajme sa už na Švajčiarsko či Nórsko. Nie sme a nebudeme. Zložme si škrabošku, nepristane nám, ani na ružové okuliare nie je príhodná chvíľa, je najvyšší čas začať čítať knižky o prírode alebo opýtať sa detí, ony totiž už vedia, ako sa chráni príroda, aj že ochrana sa nepodobá na traktor, bager či zbraň. Vedia, že čerešne na torte sa nekonajú, aj že máme len akúsi narýchlo ušľahanú smotánku či šľahačku, jemne prešľahanú. Že by maslo? Alebo skysla? Alebo maslo na hlave?
Globálne sa nám otepľuje, a tak sa nám to maslo všelikde topí. Vedia, že namiesto toho, aby sme rozdávali záchranné člny a vesty, radujeme sa zo života a trváme na svojich monolitných snoch, ale aj to, že sa nám môže stať, že sa staneme akýmsi veľkým betónovým zábavným parkom v srdci Európy. Na mape by to mohlo vyzerať trebárs ako parkovisko.
Keby ste si chceli prečítať E(a)ko na to, zájdite u vás do knižnice.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.