Konštatovať, v čom je život v dnešnom režime rovnaký, ako v tom minulom, znamená spochybniť zmysel zmeny. A spochybňovať zmysel zmeny, ktorá je prakticky nevratná, znamená byť poslom zlej správy.
Niekedy v osemdesiatych rokoch mi Jozef Jankovič, sochár a grafik, ktorý sa znepáčil režimu, opisoval konverzáciu s vyšetrovateľom Štátnej bezpečnosti: „Čo vám prekáža? Pozrite sa na tých ľudí dole na ulici, ako sa spokojne prechádzajú a nakupujú…“ Spomenul som si na ten príbeh, keď som nedávno podobnú otázku dostal od redaktora Českej televízie: „Vysvetlite mi, ako ste to mysleli, že máme totalitu. Chcem tomu porozumieť…“
Definovať totalitu nie je ťažké. Spozná sa podľa absencie názorovej plurality. V okamihu, keď má režim monopol na pravdu a z verejnej diskusie vylučuje hlasy oponentov, funguje spoločnosť v totalitnom móde. To však vôbec neznamená, že tým väčšina ľudí trpí. O právo nahlas si myslieť svoje stoja tí, ktorí si cenia slobodné slovo. Väčšina ľudí sa však za všetkých režimov pokojne prechádza po ulici a nakupuje. Príčinou všeobecnej nespokojnosti, ktorá vedie k revolučným zmenám režimov, nie je totalita. Totalita je iba symptómom, že si režim uvedomuje stratu legitimity a cíti sa existenčne ohrozený.
To, že bol režim reálneho alebo byrokratického socializmu totalitný, neznamená, že režim liberálnej demokracie nie je rovnako totalitný, len čo si uvedomí stratu legitimity a cíti sa existenčne ohrozený. Súčasný boj s dezinformáciami a hybridnými hrozbami zo strany východných zahraničných imperialistov je principiálne rovnakou sebaobranou, akou bola cenzúra a démonizovanie zahraničných imperialistov a revanšistov západných.
Znakom totality nie je iba cenzúra. Totalita sa prejavuje predovšetkým autocenzúrou. Dôvodom, prečo si človek v totalitnom režime dáva pozor na jazyk, nie je nutne iba strach. Vykročiť proti prúdu a zastávať iný, než oficiálne preferovaný názor, sa považuje za hlúposť, zbytočnú provokáciu mocných. A za zbytočnosť, ktorá aj tak nič nezmení. Najbežnejšou formou autocenzúry je konformita. Totalitná spoločnosť je konformná, pričom práve konformita je príčinou straty spoločenskej dynamiky, a tým pádom i príčinou spoločenského úpadku.
Zatiaľ čo sa i dnes väčšina ľudí pokojne prechádza a nakupuje, hŕstka nespokojencov, rovnako ako kedysi, protestuje proti návratu totality. Je to nedorozumenie. Otázka nestojí, ako sa totalite ubrániť, ale ako v nej prežiť. Tu sa nám dobre hodí skúsenosť z režimu minulého. Deficit vonkajšej slobody možno kompenzovať slobodou vnútornou. Komu režim nesedí, má ako kedysi šancu sťažovať sa na lampárni, alebo na hlavnej stanici. Čo neznamená, že nemôže nakupovať a pokojne sa prechádzať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.