Oboje môže vzbudzovať zmena či azda i čiastočne nová, pripravovaná, verzia slovenskej hymny, ohlasovaná ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, ktorá v istom zmysle dohliada na jej nahrávanie spolu s tajomníkom služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukášom Machalom. Slová by mali zostať zachované – teda prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. Ide vraj o zmenu v hudobnej oblasti. Úpravu by mal vykonať slovenský dirigent a skladateľ Oskar Rózsa, ktorý sa jej vraj venuje už pekných pár rokov: „Na umeleckom diele pracujem od roku 2011.
Ja som ministerstvo kultúry oslovil už roku 2011, ale vzhľadom na to, že je to malý darček pre Slovenskú republiku odo mňa, tak by som to nerád znehodnotil skôr, než si bude možné vypočuť výsledok. Rád sa vyjadrujem k veciam, až keď sú hotové,“ povedal. Nuž zostáva nám iba čakať na výsledok tejto pomerne prekvapujúcej iniciatívy.
Samozrejme, hymna sa už menila aj v minulosti, že zmena slov „zastavme sa bratia“ na – v podstate pôvodnú verziu – „zastavme ich bratia“ bola už v minulosti predmetom vášnivých sporov a diskusií. Po rozdelení Česko-Slovenska bola pôvodná slovenská časť hymny rozšírená o druhú slohu piesne. V tejto podobe zodpovedá zákonu o štátnych symboloch SR.
O určitý rozruch okolo hymny sa svojho času postaral prezident SR Michal Kováč, keď sa rozhodol z ničoho nič poukazovať na jej vraj militantný, ba až agresívny charakter, ktorý by vraj mohol urážať a dráždiť poslucháčov z iných krajín. Myslím si, že od prezidenta je nesmierne milé, ak dokáže naše malé a milé Slovensko predstaviť ako hrozbu pre nejaké iné krajiny a takpovediac uťať túto hrozbu už v zárodku, teda na inak posvätnej pôde hymny.
Keby sa však títo citliví poslucháči bez tohto takrečeno brutálneho slovenského prechodu započúvali do niektorých veršov napríklad francúzskej hymny, trebárs: „…do zbrane, občania, formujte svoje batalióny!“ a podobných hymien, istotne by sme sa museli všetci ocitnúť v – svojím spôsobom – o niečo zhovievavejšom svetle.
Tento kritický náhľad prezidenta zvestovala svojho času aj štátna televízia. Lenže s kritikou sa neuspokojila, no so šarmantným nadhľadom podala určitú inú verziu našej budúcej hymny, ktorá by už vraj asi nemusela rozhorčiť nikoho. Uviedla zbor takpovediac najnevinnejších „minispevákov“, teda žiačikov z jasieľ alebo z materskej školy, ktorí priamo na obrazovke zaspievali alebo, presnejšie povedané, tak akosi „zašveholili“ úryvok zo známej piesne Malá hviezdička: „Bola raz malá, malá hviezdička, zviedla ju Mliečna, Mliečna cestička. Zvolala: „Zbohom, družice, vidieť chcem svetov tisíce!“ Nuž niekedy prežívame aj ťažké chvíle, ale zabúdať na úsmev by sme preto zakaždým nemuseli.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.