Tieto údaje sú však v rozpore so štatistikami priemerných platov a miezd, kde Bulhari a Rumuni zarábajú výrazne menej ako priemerný Slovák. Z nových členských štátov EÚ sú podľa rovnakého zdroja najlepšie v čistom finančnom majetku na tom obyvatelia Česka (31 910 eur), Slovinska (28 970 eur) a Maďarska (22 860 eur). Ak však čistý majetok na obyvateľa je v ČR 3,5-násobne väčší ako u nás, priemerná mzda u našich susedov je v porovnaní s našou vyššia o menej ako štvrtinu. Pokiaľ ide o dlhy na obyvateľa, tak Slovensko (19 720 eur) je na tom paradoxne v rámci EÚ po Poľsku (18 550 eur) a Rumunsku (12 400 eur) najlepšie.
Dilema v porovnaniach čistého majetku má viacero príčin. Jednou z nich je vysoký podiel obyvateľstva ohrozeného chudobou, čo sa týka každého šiesteho občana SR. Biedou najviac trpia obyvatelia Prešovského kraja, kde je ohrozených chudobou až 27,8 % obyvateľov. Štatistiky skresľuje v neprospech Slovenska aj vysoký podiel čiernej a sivej ekonomiky a veľký rozsah investícií, ktoré majitelia nelegálnych úspor ukladajú v zahraničí.
Ide napríklad o investovanie do zlatých tehličiek a mincí či do nehnuteľností v SAE (Dubaj), Turecku, Egypte a pod. Ich dohľadanie je pre daňovú správu, exekútorov a orgány činné v trestnom konaní veľmi obťažné až nemožné. Takýto majetok logicky nie je súčasťou oficiálnych štatistík. Podobné to je aj v prípade investovania do kryptomien alebo rôznych zahraničných fondov, ktorých údaje sú pre slovenské úrady nedostupné.
Patríme medzi veľmi konzervatívnych obyvateľov Európy: vo veľkej miere preferujeme kúpu vlastnej nehnuteľnosti pred bývaním v nájme. Podiel nájomných bytov z celkového počtu bytových jednotiek je u nás veľmi nízky, lebo platiť nájomné v priváte je často drahšie ako splátka hypotéky a prevádzkových nákladov vlastného bytu. Vysoký podiel vlastných bytov však bráni ochote ľudí cestovať za prácou sťažené nulovými daňovými úľavami pre tzv. pendlerov.
Mnoho ľudí sa v minulosti popálilo na investíciách v nebankových spoločnostiach( BMG, Drukos, AGW) a v poslednej dekáde aj na zmenkách a dlhopisoch dnes už skrachovanej finančnej skupiny ARCA, kde v rámci bankrotu dostanú iba 10,4 %. Veľa ľudí dnes banuje, že nezostali verní termínovaným vkladom v bankách a podielovým fondom s prevahou akcií.
Oficiálne nízky čistý finančný majetok máme aj preto, že čoraz menej veríme vinou inflácie peniazom. Mnoho ľudí vymenilo peniaze za vlastníctvo ďalšej nehnuteľnosti určenej na prenájom, keďže úroky bankových vkladov nedržia tempo s rastom cien. Časť investorov do nehnuteľností si tieto obstarala aj na hypotéku, ktorú celú alebo aspoň podstatnú časť spláca z príjmov z prenájmu. Všetky úvery pritom znižujú štatistiku výšky čistého majetku na obyvateľa.
Slováci teda vôbec nie sú takí chudobní, ako to na prvý pohľad vyzerá. Po nábehu konsolidačného balíčka 2025 sa však fikcia môže zmeniť na skutočnosť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.