Azda v snahe pritiahnuť verejnosť k dohliadaniu, ako miestne samosprávy fungujú, NKÚ pridal do mapového portfólia aj interaktívnu mapu kvality života na nimi spravovanom území. Na základe sumárneho indikátora vytvoril aj rebríček kvality života v obciach Slovenska.
Na jeho vrchu trónia Gbeľany pri Žiline. Bratislavské mestské časti sú od vrchných priečok ďaleko. Napríklad mestská časť Bratislavy Staré mesto je na 122. mieste a cez Dunaj naň hľadiaca Petržalka až na 404. mieste.
Indikátory, ktoré v deviatich vybraných oblastiach sledoval NKÚ, sa neopierajú o názory a hodnotenia obyvateľov, ale o takzvané tvrdé dáta. Chvályhodný zámer zahrnúť do zisťovania kvality života všetky obce vrátane tých najmenších však narazil na dátové obmedzenia. Niektoré NKÚ prekonal dômyselnou kombináciou viacerých registrov, no do obrazu nemohol zahrnúť veci, ktoré môžu posúdiť len obyvatelia ako hlavní experti na svoje životné podmienky.
Snaha nevylúčiť z obrazu kvality života žiadnu obec sa však zaplatila jeho redukciou (veď sotvakto pokladá priestorovú dostupnosť nemocnice za uspokojivý ukazovateľ zdravotnej starostlivosti) a vzdaním sa zásady aktuálnosti údajov. Príkladom zastarávajúceho údaja je napríklad indikátor nezamestnanosti. Ten je za všetky obce dostupný výhradne z dát Sčítania obyvateľov, domov a bytov. V čase zverejnenia mapy má už tri roky po exspirácii.
Iným zastarávajúcim ukazovateľom kvality života, ktorý NKÚ použil, je zmena v počte obyvateľov obce medzi dvomi sčítaniami. Ako ukazovateľ však nie je len neaktuálny, je aj výkladovo sporný. Počet obyvateľov rastie aj v najchudobnejších obciach, kde sa rodia deti do biednych podmienok. Rastie aj v obciach, kde je dostupné bývanie, pracovné príležitosti a služby. Alebo tam, kde sa budujú luxusné štvrte prístupné len úzkej vrstve.
Z porovnania rastového náskoku bratislavského Starého Mesta (nárast o 22 p. b.) voči Petržalke (nárast o 7 p. b.) môžeme usudzovať, že Staré Mesto v kvalite života predbehlo Petržalku aj vďaka tomuto ukazovateľu, a nielen vyšším počtom divadiel, kín a galérií. Demografický rast Starého Mesta sa však sotva dá pripísať jeho ústretovejšej bytovej politike.
O prístupnosti Bratislavy pre ľudí z regiónov vypovedajú okrem vysokého počtu neobsadených pracovných miest v Bratislavskom kraji, ktoré sú vhodné aj pre ľudí s nižšou kvalifikáciou, aj zistenia vlaňajšieho reprezentatívneho výskumu kvality života v európskych mestách. Bratislava sa podľa názoru svojich obyvateľov prepadá medzi najhoršie mestá, práve pokiaľ ide o možnosť nájsť si v meste cenovo dostupné v bývanie.
Demografický rast je sporným indikátorom radosti zo života aj otvorenosti a priateľskosti sídla. Prácne vytvorený rebríček kvality NKÚ tak môže ľudí len pobaviť či nahnevať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.