Niektoré z nich sú vyplácané zo sociálneho fondu, ktorý musí každá firma platiť z objemu miezd a platov a povinne odkladať na samostatných účtoch.
Firmy zo sociálneho fondu najčastejšie prispievajú zamestnancom na stravovanie v kombinácii s príspevkom predstavujúceho vedľajší pracovné výdavky zamestnávateľa. Tam, kde sú k zamestnancom štedrí, stoja aj v čase dnešnej drahoty obedy pre zamestnanca menej ako jedno euro. Vo firmách s prívlastkom držgroš však za obed na pracovisku zamestnanec niekedy zaplatí z výplaty až päť eur. Pritom aj pomerne štedré príspevky na obed uhrádzané zo sociálneho fondu sú od platenia daní a odvodov oslobodené.
Firmy totiž radšej vytvárajú v sociálnom fonde rezervy a na konci roka každému zamestnancovi vyplatia jednorazovo napríklad 50 eur, ktoré už však podliehajú daniam i povinným zdravotným odvodom. Poskytnutím drobnej almužny vo výške pár desiatok eur obvykle kamuflujú skutočnosť, že svojim zamestnancom nedali žiadne vianočné odmeny. Zamestnanec si tento vysoko zdanený a „zodvodnený“ benefit obvykle ani nevšimne na výplatnej páske. Zamestnávatelia tiež môžu zo sociálneho fondu hradiť náklady na rekreačné ubytovanie vo vlastných zariadeniach slúžiacich na oddych zamestnancov.
Od roku 2022 môžu firmy vyplácať zamestnancom príspevky na regeneráciu pracovnej sily až do výšky 500 eur ročne, ktoré nemajú nič spoločné s rekreačnými poukazmi. Regeneráciou sa v zmysle platnej legislatívy myslí napríklad platenie nákladov na zubné ošetrenie, či už ide o zubný kaz, alebo zaplatenie nákladov na zubný implantát a podobne. To isté platí aj pre hradenie očných pomôcok v podobe okuliarov, očných šošoviek alebo laserových operácií očí. Príspevok môžu poskytnúť aj na ortopedické pomôcky, ako aj na lieky s podmienkou preukázateľnosti, že ide o účtovný doklad vystavený pre daného zamestnanca.
Príspevky na regeneráciu pracovnej sily sú z pohľadu zamestnanca v praxi často lepšie, ako hradenie rekreačných poukazov na pobyty v domácich zariadeniach cestovného ruchu. Pre firmy je príspevok na regeneráciu pracovnej sily nevýhodný, pretože nemôžu takéto náklady uplatniť ako účtovné výdavky. Rekreačné poukazy platí firma vo výške 55 % nákladov ako oprávnený náklad. Jeho praktické využitie pre nízkopríjmových zamestnancov je však veľmi zriedkavé. Pracovníci s veľmi nízkymi mzdami totiž nemajú na to, aby zaplatili zvyšných 45 % faktúry na domáci dovolenkový pobyt.
Niektorí politici chcú od budúceho roka presadiť hradenie športových aktivít detí zamestnancov na podobnom princípe ako rekreačné poukazy. Tí, čo majú najhlbšie do vrecka a musia sa pozerať na každé euro, to však rovnako ako rekreačné poukazy využívať nebudú. V prípade možnosti nahradiť či kombinovať nečerpanie rekreačných poukazov zamestnancom poskytnutím príspevku na regeneráciu pracovnej sily by sa tieto benefity dostali konečne aj k rukám slovenskej pracujúcej chudoby.