V rozhovore s poslancom Mariánom Kérym zo Smeru naliehal naňho, aby bol tiež dotknutý týmto zvolením, lebo jeho samého to znepokojilo najmä „ako vlastenca“.
Iných spoluobčanov to však vôbec neprekvapilo, lebo do politického popredia sa aj u nás začali predierať výraznejšie a doteraz neprávom prehliadané politické osobnosti, ktoré potom môžu aj iným politikom slúžiť ako nespochybniteľný vzor. Umožňujú však oveľa širšie ponímanie pravého vlastenectva, než to bolo doteraz.
Preto vlastenectvo náhle prebudené Donaldom Trumpom je dnes už fakticky neodlíšiteľné od vlastenectva podnieteného napríklad Ľudovítom Štúrom. Je dokonca jedno, či sa týka Ameriky, Ukrajiny, Slovenska, Burkiny Faso, alebo Vietnamu. Mnohí z ich obyvateľov u nás žijú, tak čo?
Medzi vcelku šedými, nevýraznými politikmi Slovenska sa však náhle týči nová osobnosť Rudolfa Huliaka, ktorá spomedzi nich vyčnieva priam ako veža gotická. Pár rozhodnými ťahmi si získal vplyv a pozornosť, takže všetky koaličné a opozičné strany môžu už iba živoriť v jeho tieni. Z hľadiska histórie mali však pozoruhodné osobnosti vždy v rukáve nejaký nevšedný kúsok. Napríklad keď sa Gaius Iulius Caesar rozpleštil v Afrike, prekvapene roztiahol ruky a zvolal: „Moja si, Afrika!“ A aj taká Kleopatra hneď vedela, kam patrí. Alebo Krištof Kolumbus takpovediac „naťukol“ vajce, potom ho vcelku komfortne postavil na špičku (!) – a Kuba a USA boli zrazu jeho. Nebola to síce vytúžená India, ale v danej chvíli aj takáto drobnosť „stačí“. Napokon tieto krajiny sa časom osvedčili.
Rudolf Huliak síce necestoval až tak ďaleko, ale rovno v parlamente dymom z cigary zbavil akváriovú rybičku parazitov a kolegyňu poslankyňu označil pomerne vidieckym neokrôchaným pomenovaním. Tým na pôde jej strany prudko zrevitalizoval pomaly vädnúci feminizmus, no prebudil aj opozíciu a koalíciu k činorodej aktivite. To ho hneď predurčilo k vyšším politickým métam, takže sa aj ako Národná koalícia odčlenil od pôvodnej parlamentnej strany SNS, ešte aj s dvomi ďalšími odhodlanými poslancami.
Najlepším riešením, zdá sa, by bolo zveriť mu OSN, pričom ten poslanec, čo na tlačovkách stojí vpravo, by dostal Ameriku, ten vľavo zase Rusko. Lenže to by v prípade vzájomnej nevraživosti týchto okrajových štátov mohlo viesť k istému naštrbeniu celej Huliakovej Národnej koalície. Takže „priechodnejšie“ sa v najbližšej budúcnosti javia už iba „naše“ tri najvyššie ústavné funkcie.
Nebudem asi jediný, komu v tejto súvislosti nevdojak napadne povestný povzdych generála únie a prezidenta USA Ulyssesa Simpsona Granta: „Nech Boh ochraňuje moju vlasť! Ak je nejaký Boh, a ak mám nejakú vlasť!“
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.