Karnevalová kultúra a kultúra bdelosti a november '89

Sloboda slova, sloboda hovoriť o tom, čo sme sami zažili, bola pre mnohých najväčším, najeuforickejšie prežívaným dobrom počiatku nežnej revolúcie. Vtedajšie jasajúce námestia by dnes cynik mohol prirovnať k stredovekému karnevalu: ľud sputnaný pravidlami stavovskej spoločnosti mohol vtedy konať podľa logiky obráteného sveta a parodovať jeho mocných.

12.11.2024 14:00
debata (20)

V presne určenom čase sa mohol zabávať, ako keby neexistovali triedne bariéry a podľa chuti zosmiešňovať vládcov, cirkev a aj samotnú smrť. Karnevalový výsmech síce dočasne rušil spoločenský a náboženský poriadok, no podľa mnohých bádateľov ho vlastne potvrdzoval. Prechodné odstránenie obvyklých tabu a obmedzení často slúži na ich posilňovanie.

Sloboda prejavu, názoru, ale aj sloboda spochybňovania mocných nám už zovšednela, hoci v nedávnych rokoch sa mnohí opäť začali o ňu báť. O jej zachovanie, no aj o jej nezamýšľané (alebo aj tvrdo kalkulované) negatívne dôsledky. Je mnoho príkladov, keď určité verejné konanie pre jedných znamená nebezpečnú podobu slobody a pre druhých jej základ. Napríklad očkovanie, sexuálna výchova v školách alebo karneval na Halloween.

V stredoveku bol karneval obmedzeným, ale uznaným ostrovom slobodnej zábavy. No aj karnevalová obraznosť podlieha zmenám v širšom spoločenskom kontexte. Nielen v zámorí občianske hnutia etnických či iných zraniteľných menšín bijú na poplach, ak sa ich typický vizuál použije ako predmet zábavy. Ak nejde o špeciálne tematické podujatie, ísť na karneval natretý hnedou farbou, s indiánskou čelenkou či jarmulkou sa pokladá za hrubú neúctu. Napriek chýbajúcej spoločenskej debate o nevhodnosti zabávať sa na vizuálnych znakoch menšiny by asi aj u nás málokto chcel na karnevale dokazovať svoj vtip maskou človeka bez domova, nevidomého či inak postihnutého.

Karnevaly na Halloween sú o odvahe smiať sa temným silám, príšerám a smrti. To, že sa medzi strašidelnými maskami stredoškolákov objavili tento rok seniori vyznávajúci sa z lásky k premiérovi, možno chápať rôzne. Aj ako neúctu k starším a slabším, a aj ako veselú nebojácnosť stredoškolákov voči politicky najvplyvnejšej alebo politickej ochrane najväčšmi sa tešiacej demografickej skupine. Politický úsudok stredoškolákov nestojí na vode, no k zobrazovaniu seniorov ako druhu strašidiel možno mať vážne výhrady – a to práve pre potvrdzovanie stereotypu a generačného konfliktu. Jeho živenie spoločenskému zmieru neprispieva.

Spájať kritiku karnevalových masiek s ochranou demokracie sa javí ako násilné. Na rozdiel od stredovekého karnevalu sa však výsmech rôznym skupinám neobmedzuje na vyhradený čas. Zaplavuje každodenný život a politický diskurz. Zosmiešňujú sa a stereotypizujú nielen držitelia moci, ale aj skupiny, ktoré sa nevedia brániť.

Ponižovanie a zneuznanie neposilňuje lojalitu voči spoločenskému poriadku a jeho pravidlám. Naopak. Bdelosť voči stereotypom a znevažujúcim kolektívnym identitám si preto zaslúži viac podpory, než vyhľadávanie nesprávnych názorov o veciach, ktoré sa vymykajú našej skúsenosti.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 20 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #seniori #Halloween #karneval #sloboda slova #politická korektnosť #November '89