Pritom ide o neobyčajne zložitú problematiku, ktorú je nútená objasniť mimoriadne chápavým študentom takpovediac z celého sveta, ba azda aj od nás: „Tak ako v Európe aj tu sa riešia najmä otázky výziev pre demokraciu, polarizácia spoločností, vplyv sociálnych médií, bezpečnostné výzvy, pred ktorými svet stojí. Zaujímavé pre mňa je, že sa na tieto problémy pozerajú z hľadiska rôznych špecializácií a teda multiodborovo,“ spresnila pani exprezidentka.
Pozorné médiá pritom nevynechávajú ani jej súkromné prostredie, v ktorom ma zaujalo najmä jej vyjadrenie, že niekedy má možnosť naobedovať sa sama v parku. Mnohí z nás, bárs sú aj penzisti, by však za obyčajných okolností to v parku zlomyseľne „prenechali holubom“. No treba si uvedomiť, že pobyt v zahraničí býva niekedy extrémne finančne náročný, preto, prirodzene, vedie ku krajnej skromnosti.
O tom sa môžu často presvedčiť aj naši občania na svojich dlhších či kratších cestách do zahraničia. Až tam pomerne rýchlo zistia, že sú – teda vzhľadom na spomenuté ceny – oveľa viac v akomsi pomyselnom zahraničí najmä vtedy, keď sú svojím spôsobom vlastne doma. A to vraj ešte ani nenastala taká tá finančná konsolidácia, ktorá nám od nového roku azda aj takú tu vzdialenejšiu cudzinu spoľahlivo premietne až do našich príbytkov.
To však neznamená, že by sa u nás doma nič významné neodohrávalo. Politickú scénu na Slovensku rozvíril najmä vstup kandidáta za prezidenta v ostatných voľbách Ivana Korčoka do politického hnutia Progresívne Slovensko. Už viac skúsenejších a rozhľadenejších politológov však vyslovilo názor, že to pre hnutie nemusí mať iba pozitívny dôsledok, lebo doterajšiemu predsedovi hnutia Michalovi Šimečkovi môže práve týmto príchodom vzniknúť v rámci hnutia vážna politická konkurencia. Teda niečo podobné ako medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom v parlamente, v koalícii, ba aj v SNS. Nemyslím si však, že by to bola natoľko horúca téma, pretože vzájomné intelektuálne sily medzi Korčokom a Šimečkom sú v ťažko prekonateľnej rovnováhe.
Možno si to všimnúť najmä pri takpovediac prezidentskej problematike. Napríklad pred pár rokmi sa Ivan Korčok – ako minister zahraničia SR – pokúsil vo Venezuele inštalovať za prezidenta opozičného lídra Juana Guaidóa. No keď to EÚ videla, tak hneď na druhý deň potvrdila vo funkcii pôvodného Nicolása Madura. Čiže bol to viac-menej neúspešný krok. No a podobne sa Šimečka v ostatných prezidentských voľbách pokúsil za prezidenta SR inštalovať samého Ivana Korčoka, čo bol tiež, zdá sa, rovnako neúspešný krok.
Preto pozornosť, ktorú médiá venujú pani exprezidentke, nie je istotne v tejto súvislosti náhodná. Veď vyplýva práve z jej vedecko-pedagogickej činnosti v USA: „Čelíme veľmi podobným problémom na celom svete a stojíme pred veľkou úlohou, ako pomôcť spoločnostiam aspoň k základnej súdržnosti, lebo tá je predpokladom funkčnosti,“ skonštatovala exprezidentka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.