Naopak, kandidatúry Jeremyho Corbyna a Bernieho Sandersa na najvyššie posty sa dajú považovať za úsilie o boj proti tejto hegemónii a o prinavrátenie stredovej ľavice na jej miesto jasného oponenta neoliberalizmu. Ich neúspechy však predznamenali ďalší pohyb vo formovaní politického spektra.
Namiesto posunu od ekonomickej ľavice k ekonomickej pravici tu dnes máme kultúrnu zmenu k rozporu medzi (globálnym) liberalizmom a (národným) konzervativizmom. Tak ako v prípade víťazstva Clintona a Blaira, aj v tomto prípade ľavica stráca na význame a ustupuje z hlavnej politickej osi. Pravicová hegemónia pokračuje.
Nedávna diskusia v rámci kampane „Rešpektujem iný názor“ zorganizovaná Úradom vlády SR a Študentskou radou stredných škôl je jej príkladom. Hlavná myšlienka kampane vychádza z dojmu chýbajúcej diskusie a polarizácie v spoločnosti. Jej cieľom je umožniť kultivovanú konfrontáciu oponentov.
Kameňom úrazu je voľba diskutujúcich. Práve to, aké tábory reprezentujú, ukazuje, že ľavica skutočne stráca dych, hoci tá samozvaná sedí na úrade vlády. Jednu časť ideologického spektra reprezentovali expolitik Milan Kňažko a novinár Vladimír Šnídl (Denník N) a druhú spisovateľ Jozef Banáš a komentátor Dag Daniš (Štandard). Podľa niektorých reprezentujú Banáš a Daniš konšpiračné či dezinformačné pole slovenskej mediálnej scény. Štandard a Zem a Vek, s ktorým Banáš spolupracoval, sú na zozname projektu konšpirátori.sk.
Z hľadiska úsilia o spájanie proti sebe stojacich aktérov možno len ťažko voľbu hostí kritizovať. Akoby sa na jednom pódiu stretla pravda so lžou, či dobro so zlom, a záležalo len na divákovi, ktorému páru priradí aké znamienko. Je to práve dojem prizvania dvoch pólov zdanlivo tvoriacich celok, ktorý naznačuje, že ľavica ťahá za kratší koniec. O svoju pravdu sa v debate nebili ani odbory, ani iný reprezentant ľavicových ideálov. Pri prokremeľskej propagande sa neriešilo, čo z nej majú chudobní tohto sveta a časť debaty o médiách ignorovala to, ako médiá prispievajú k nerovnosti v spoločnosti.
Pre majiteľov kapitálu je takýto stav vecí tým najlepším možným. Ešte lepšie ako diskusiu vyhrať, je nebyť jej predmetom. Konzervatívna alternatíva má omnoho bližšie k obrane národa než triedy. Kapitalisti ako celok pre ňu nie sú nepriateľom. Krajne pravicové strany pravidelne ukazujú svojimi hlasovaniami, že nemajú problém podporiť protrhové sily. Na druhej strane nám liberalizmus už niekoľko storočí dokazuje svoju spriaznenosť s kapitálom.
Študenti usporiadali diskusiu v súlade s dobou, ktorá ľavici nepraje. Tá jednoducho potrebuje zabrať a mobilizovať pracujúcich, aby svoje témy vrátila tam, kam patria – do stredu spoločenskej debaty.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.