Vedeli sme, že, samozrejme, počet rokov, o ktoré sú tu rodičia dlhšie ako my, sa nemení. No ťažšie bolo uznať, že čas pribúda rovnostársky všetkým, mladým aj starým, bohatým aj chudobným (aj keď tí bohatší si obranu pred účinkami času dokážu skôr zaplatiť). Na rozdiel od rovnostárstva času a v protiklade k mienke mnohých komentátorov sociálneho života, ktorí majú obyvateľov Slovenska vo veku 65 plus za homogénnu skupinu, seniori rovnostárski nie sú. Dbajú na udržiavanie raz daných dôchodkových pomerov. To im garantuje percentuálne navyšovanie dôchodkov.
Do hláv vedeniu vo vplyvných seniorských združeniach nevidíme, no v rovnakom percente valorizácie dôchodkov akoby sa vyčerpával ich zmysel pre rovnosť a generačné bratstvo. Myslia si možno, že sú solidárni tým, že pre tých s nižšími dôchodkami nežiadajú menej.
Rovnaké percento zvyšovania starobných dôchodkov udržiava stabilný pomer vyššieho a nižšieho dôchodku. Pozrime sa na rok 2023, keď sa starobné dôchodky zvyšovali dvakrát. 500-eurový dôchodok sa po prvej, 11,8 %, valorizácii a následnej 10,6 % zvýšil na 618,3 eura. Tisíceurový dôchodok sa po oboch valorizáciách zvýšil na 1 236,5 eura.
Dvojnásobný rozdiel sa po valorizácii nezmenil. Nominálne však rozdiel medzi oboma dôchodkami narástol o 118 eur. Narástol rozdiel v možnosti dožičiť si kvalitné jedlo, uhradiť služby či inak si zlepšiť každodenný život.
Zachovávanie pôvodného pomeru výšky dôchodkov zástupcovia seniorov pokladajú za spravodlivé. Podľa nich zohľadňuje princíp zásluhovosti, lebo odráža sociálny status, o ktorý sa pričinili vlastnou prácou. Od posvätnosti tohto princípu neupustia, aj keď nepochybne vedia, že množstvo dnešných dôchodcov vykonávalo náročnú, namáhavú prácu napríklad v školstve, sociálnych či iných službách a sektoroch, ktoré štát desaťročia nezvládal dostatočne financovať a namiesto dostatočnej mzdy sa spoliehal na ich morálne záväzky k vykonávanému povolaniu.
Seniori nie sú názorovo homogénna skupina, aj keď ich mnohí komentátori sociálneho života hádžu do jedného (názorového) vreca. Možno sa raz do vedenia vplyvných seniorských organizácií dostanú seniori, ktorí spravodlivosť nechápu ako udržiavanie nerovných pomerov medzi pôvodnými výškami starobných dôchodkov. Takí, ktorí začnú s vládami vyjednávať o zvyšovaní starobných dôchodkov rovnako veľkou pevnou sumou. Sumou, ktorá by mohla byť určená podľa rastu cien normatívne určenej skladby spotrebného koša, ktorý je nutný pre dôstojný život seniora, teda jeho spokojnosť so životom a pocitom, že má život ešte vo svojich rukách. A tiež budú tlačiť na to, aby sa na stanovení takéhoto koša a výpočte nákladov naň na Slovensku vôbec pracovalo.
Dnešným predstaviteľom seniorov možno krivdím, a oni sú v skutočnosti veľmi solidárni s dôchodcami s nízkymi príjmami. No ak otázku valorizovania dôchodkov pevnou sumou sami nenastoľujú, ťažké je tomu uveriť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.