Nie je náhoda, že práve v dnešných časoch, keď vo vzduchu visí zmena, vznikla Spoločnosť pre obranu slobody prejavu ako protiváha iniciatív, ktoré sa, naopak, angažujú v ochrane spoločnosti pred dezinformáciami. Sme svedkami dilemy, či spoločnosť potrebuje slobodu slova, alebo ochranu pred slobodným slovom, teda cenzúru.
Motorom civilizácie je ľudská kreativita. Čo civilizáciu ohrozuje, je chaos. Spoločnosť stagnuje, ak je obmedzovaná sloboda jednotlivca, a upadá, ak sú bezprizorní jednotlivci ponechaní svojmu osudu. Na dnešnej dobe je alarmujúce, že súčasne so všadeprítomnou byrokratickou reguláciou, ktorá obmedzuje ľudskú slobodu, pozorujeme alergiu systému na zregulovaného jednotlivca, u ktorého sa predpokladá, že sa o seba postará sám. Štát, ktorý negarantuje občanom životné istoty, im súčasne komplikuje alebo rovno znemožňuje sebaobranu.
Nikdy v histórii nedosiahla regulácia ľudskej činnosti také obludné rozmery, aké dnes panujú v Európskej únii. Populárny bloger Vidlák opísal úniovú poľnohospodársku politiku konštatovaním, že kto chce dnes predať hlávku kapusty, potrebuje na to stostránkový manuál. Byrokrati v Bruseli sú schopní zlikvidovať automobilový či chemický priemysel, či odsúhlasiť normy, ktoré prinesú nedostupné bývanie, a súčasne likvidujú drobných a stredných podnikateľov, aby sa protežovaným globálnym producentom neplietli pod nohy.
Ekonomický diktát prišiel ruka v ruke s miznúcou názorovou pluralitou, takže aj cesta z civilizačnej krízy bude vyžadovať vedľa porážky cenzorov aj víťazstvo nad byrokraciou. Problém treba pomenovať, aby ho bolo možné riešiť. A treba ho riešiť, nestačí ho len pomenovať. Ponúkajú sa dve provizórne možnosti, ako dočasne vybŕdnuť z dnešnej kalamity. Jedna možnosť je vrátiť sa k socializmu, druhá možnosť je obnoviť kapitalizmus. V dnešnej dobe všadeprítomnej dominancie oligarchie, keď nefunguje ani centrálne plánovanie, ani slobodný trh, je občan obeťou globálnej oligarchie, ktorá nikomu neskladá účty a nikomu sa nezodpovedá.
Vrátiť s k normálu si žiada globálne korporácie buď znárodniť, alebo sprivatizovať. Je to riešenie rýchle, dá sa realizovať zo dňa na deň, ako každá revolúcia, ale nie je to riešenie, ktoré vydrží. Dlhodobým riešením je iba konvergencia systémov, teda nové spoločenské usporiadanie, ktoré bude kombinovať to dobré, čo už človek vymyslel. Lapidárne povedané, pôjde o sociálne atraktívnu kombináciou slobody a solidarity.
V období, ktoré je pred nami, bude dôležité vziať rozum do hrsti a absolvovať otvorenú debatu, ako reštartovať európsku civilizáciu. Sloboda prejavu bude užitočnejšia než cenzúra a jej sestra autocenzúra. Naša civilizácia sa nachádza v stave klinickej smrti a žiadny nápad, ako ju resuscitovať, si nemôžeme dovoliť umlčať. Svet sa určite zmení, tento stav je neudržateľný. Ide o to, aby sa nezmenil k horšiemu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.