Extrémne vysoké výdavky na obranu plánujú na rok 2025 aj neutrálne štáty Rakúsko a Švajčiarsko. Do prepuknutia vojny na Ukrajine ich výdavky na obranu neboli vyššie ako 0,6 % HDP. Teraz je to už viac ako dvojnásobok, no jednotlivé európske štáty NATO už s výdavkami na obranu pod 2¤% HDP ani nepočítajú.
Vysoké výdavky na zbrojenie sa odrážajú v zintenzívňovaní pokusov o zavádzanie minimálnych daňových štandardov pri zdaňovaní firiem prostredníctvom tzv. „dorovnávacej“ dane na zabezpečenie minimálneho efektívneho zdanenia veľkých spoločností s obratom nad 750 miliónov eur efektívnou sadzbou 15 %. Platenie tejto dane bude tvrdým orieškom pre štáty, ktoré prilákali nadnárodné spoločnosti napríklad daňovými prázdninami (Slovensko) alebo extrémne nízkymi firemnými daňami (Maďarsko s daňovou sadzbou 9 %). Uplatňovanie tejto dane začne platiť už v roku 2025.
Ďalším krokom na získavanie mimoriadnych rozpočtových zdrojov prednostne určených napríklad na boj proti klimatickým zmenám a boj proti chudobe je zavedenie miliardárskej dane. Na nedávnom summite štátov G20 v Riu de Janeiro sa zástupcovia hláv štátov a predsedov vlád popredných priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín dohodli, že miliardári, ktorých je vo svete asi 3 000, budú musieť platiť každý rok zo svojho majetku dve percentá svojim domovským krajinám. Vo svojich odhadoch predpokladali, že prostredníctvom tejto dane by bolo možné ročne vybrať až 250 miliárd dolárov.
Skeptické hlasy v tejto veci však hovoria, že takúto daň bude veľmi ťažké vypočítať a následne vybrať. Jej osud preto bude možno rovnaký ako v roku 2011 zverejnené vízie o zavedení dane z finančných špekulatívnych obchodov vo výške 0,1 % z objemu transakcií. Takéto dane nebolo možné v globálnom prostredí dohodnúť a do reálnej podoby sa nedostali. S výnimkou Slovenska, pre ktoré bola táto daň vzorom na zavedenie transakčnej dane vo výške 0,4 %. Tá však postihne nielen špekulantov, ale celý podnikateľský sektor a prenesene potom cez maloobchodné ceny aj každého jednotlivca.
Vysoké výdavky na zbrojenie idú ruka v ruke so slabým hospodárskym rastom ekonomík. Ten je odrazom zníženia dopytu po tovaroch a službách, pretože mnoho ľudí trápi zdražovanie bývania, potravín a energií. Obavy z recesie negatívne posilňujú aj vysoké ceny stavebných materiálov a stavebných prác, ktoré vedú k útlmu investícií. Zvýšenie výkonu ekonomík (rast HDP) pôjde v nasledujúcich rokoch na úkor finančných úspor.
Znižovaniu úrokov sa vyhnú možno iba USA. Tam sa očakávajú vyššie úrokové sadzby, pretože Trumpove protekcionistické politiky, ako sú vyššie dovozné clá, by mohli poháňať infláciu a rast. Na druhej strane v Európe sa ECB pravdepodobne vydá opačným smerom. Slabý ekonomický rast bude pri nižších inflačných rizikách v eurozóne dopovaný znížením úrokových sadzieb, čo sa negatívne dotkne sporiteľov v bankách.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.