Ono to vlastne zavinil Anselm z Canterbury, raný scholastik 11. storočia, ktorý sa pokúsil podať nevyvrátiteľný rozumový dôkaz Božej existencie. Tvrdil, že ide o najvyššiu bytosť, ktorá musí jestvovať, lebo bez tejto „existencie“ by nebola mysliteľná ako najvyššia. Problém do tohto objasnenia však priniesol jeho odporca mních Gaunilo, ktorý namietol, že z toho, že si niečo myslíme, ešte nevyplýva, že to aj naozaj je. Napríklad z pomyslenia, že by som mal byť minister, ako sa domnieva jeden poslanec, ešte vôbec nevyplýva, že ním aj naozaj niekedy budem.
Samozrejme, že dnes by Anselm tvrdenia zradného mnícha vyvrátil veľmi ľahko modernými mysliteľskými prostriedkami s ich železnou logikou. V prvom rade by Gaunilovi oznámil, že ako mních je fakticky iba taký nepodarený nonbinárny jedinec, no okrem toho istotne aj antivaxer, hoaxer, hejter, rasista, fašista, „chcemier“, ruský hacker, ba že jediné, po čom mních túži, je to, aby bol Putinov sused.
Z toho by sa neborák Gaunilo už nikdy nevylízal a dejiny filozofie by sa boli mohli vyvíjať pokojnou nekrvavou cestou. No v nich, naopak, sa nepokojní filozofi prikláňali raz k jednému, či inokedy k druhému názoru, a vytúžený mysliteľský pokoj, či taký ten informačný digitálny zmier ani nikdy nenastal.
Urovnať túto názorovú hladinu sa pokúsil až v minulom storočí nemecký filozof Martin Heidegger, ktorý sa v tejto súvislosti dosť nečakane a netradične odvolal na počasie. To je, aspoň podľa neho, do istej miery bezpečnou zárukou existencie božských síl, lebo „premeny počasia sa vymykajú moci smrteľníkov (rozumej ľudí)“.
To bol donedávna celkom dobrý argument. Lenže súčasní americkí myslitelia z Floridy túto idylu celkom narušili, ba v podstate popreli poukazom na premeny počasia, ktoré mnohí bohatší zákerní smrteľníci ovplyvňujú čoraz častejšie. Napríklad všakovakými rafinovanými chemickými prostriedkami. Preto republikánska senátorka Ileana Garciaová predložila v Senáte štátu Florida návrh zákona, ktorý zakazuje aktivity spojené s modifikáciou počasia v štáte.
Je to, aspoň podľa nezaujatých odborníkov, nanajvýš rozumný návrh, lebo ako k tomu slušný človek príde, že ho nejaký neprajník – takým tým navonok obyčajným sprejom – dostane hockde na ulici rovno do prietrže mračien? Alebo mu nejakým sprostým trojmesačným monzúnom „zaleje“ a tým aj znemožní obľúbenú sobotnú záhradnú „grilovačku“? Zákon, našťastie, pamätá napríklad aj na ovplyvňovanie teploty alebo intenzity slnečného žiarenia a podobne.
Všetci spoluobčania sa teda už dnes môžu tešiť, ako sa premien počasia u nás zmocnia politické hnutia, strany, frakcie a osvietení jedinci. I keď v tejto súvislosti politický charakter počasia na Slovensku už dnes dosť presne naznačuje hymna.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.