To znamená, že americké firmy dokážu presvedčiť investorov nakupujúcich akcie a dlhopisy, že sú schopné generovať slušné zisky, aj keď ich úrokové náklady sú vyššie ako v európskych spoločnostiach. Aj keď obvykle platí, že vysoké úroky odrádzajú firmy od nových investícií a inovácií vo výrobe tovarov či v poskytovaní služieb, tentoraz je to inak.
Európsky model tlmený striktnými požiadavkami na infraštruktúru a ochranu životného prostredia otáča čoraz viac pozornosť investorov, aby uprednostnili toky kapitálu mimo EÚ. K tomu treba zohľadniť aj dravosť amerického kapitalizmu, kde práva zamestnancov a ich zdravotné zabezpečenie nie sú zďaleka také chránené ako v prípade krajín EÚ.
Prvoradým cieľom podnikania je vytváranie zisku, či už ide o živnostníkov, akcionárov, alebo spoločníkov. Spoločným menovateľom všetkých týchto aktérov biznisu je neustále lamentovanie nad percentuálnou výškou vedľajších pracovných nákladov v podobe povinných odvodov poistného kalkulovaných z vyplácaných pracovných príjmov. Drahá pracovná sila podráža konkurencieschopnosť firiem, pretože im zvyšuje nominálne pracovné náklady. Receptom by mala byť snaha o zefektívnenie pracovných postupov, úspory v organizácii dodávateľsko-odberateľských vzťahov s konečným cieľom zvyšovania produktivity práce. Často však v praxi firmy šetria najmä v oblasti mzdových nákladov slabou valorizáciou odmien platených pracovníkom.
Model súkromného dôchodkového sporenia v penzijných fondoch v krajinách EÚ veľkú časť akumulovaného kapitálu pochádzajúceho z povinných aj dobrovoľných príspevkov dôchodkového sporenia prelieva mimo nášho kontinentu. Dôvodom sú optimistické očakávania posilňovania kurzu dolára oproti euru, vyššie úročenie dlhopisov, vyššia adaptabilita amerických firiem na globálne zmeny, využitie umelej inteligencie a menší ohľad na etiku a zelenú ekonomiku. To znamená, že väčšina fondov preferuje investovanie kapitálu do firiem, ktoré ušľachtilé európske vízie podnikania reprezentované princípmi etiky a spoločenskej zodpovednosti považujú za druhoradú záležitosť.
Veľký objem peňazí tečúcich do akcií firiem sídliacich mimo EÚ nafukuje kurzy ich akcií. Na druhej strane nepriamo brzdí rast HDP v krajinách EÚ, ktorý navyše trpí krízou automobilového priemyslu a pesimistického odhadu ich budúceho vývoja. Najmä členských krajín únie s výrazným podielom automobilového priemyslu, kam patrí aj Slovensko.
Slabý hospodársky rast sa snaží EÚ podporiť nielen z prostriedkov eurofondov, ale aj znižovaním úrokových sadzieb v mene euro. Znižovanie úrokov zo strany ECB sa však veľmi rýchlo odzrkadľuje v znižovaní úročenia eurových vkladov sporiteľov v bankách. Tí dnes za svoje v bankách odložené úspory po kratšej prestávke dostanú zväčša na úrokoch menej, ako predstavuje miera inflácie. Lepšie ako sporitelia v eurozóne sú na tom v rámci EÚ len klienti bánk v ČR a Poľsku, kde úročenie vkladov v zlotých či v korunách ešte stále dokáže porážať infláciu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.