Krátko po nástupe do funkcie šéf envirorezortu odvolal riaditeľku Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Zrejme bola najakútnejším problémom nášho životného prostredia. Na jej miesto dosadil zhodou okolností predsedu okresnej organizácie SNS. Ten promptne vymenil vedenie Galérie Jozefa Kollára. Na protest odstúpila galerijná rada a miestni kultúrni aktéri prerušili spoluprácu s touto inštitúciou. Keď som počúval názory nového riaditeľa, pochopil som, že teraz by u nich nevystavoval ani Picasso.
Za touto nekompetentnosťou nezaostávajú zmeny priamo v rezorte kultúry. Peniaze na materiál, ktoré potrebujú stovky dobrovoľníkov na záchranu našich hradov, ministerstvo blokovalo tak dlho, až kým sa neskončila stavebná sezóna. So všetkými dôsledkami. Séria odvolávaní a dosadzovaní zanecháva spúšť. Ak za tuhého mečiarizmu mali „naši ľudia“ aspoň akú-takú kvalifikáciu, teraz zmeny pripomínajú skôr 50. roky, s tým rozdielom, že teraz na odborné miesta nie sú dosadzované robotnícke kádre, ale „kamarátky z Kittsee“. Myslím si, že aj slušní a kultúrni ľudia, ktorí dali dôveru tejto koalícií, sa musia hanbiť, keď počúvajú vyjadrenia onej konkrétnej kamarátky z Kittsee, ktorú ministerka dosadila do vedenia Bibiany.
V civilizovaných krajinách nemá obdobu, aby sa nová verzia hymny zverila bez odbornej diskusie a súťaže „spolužiakovi zo základky“. Deštrukcia Fondu na podporu umenia, keď ho nominanti ministerky zámerne sabotujú, pripraví o potrebné prostriedky okrem iného aj dedinské a mestské knižnice, folklórne festivaly, kultúrne centrá, samosprávy a podobne.
Nie je náhoda, že medzi najviac atakované patria pamäťové ustanovizne. Dobrým príkladom je Slovenská národná galéria. Séria rýchlo sa striedajúcich riaditeľov bez akejkoľvek kvalifikácie okamžite začala deštrukciu našej erbovej inštitúcie. Je príznačné, že ako prvých mali na muške skúsených dlhoročných kurátorov. To mi, žiaľ, mimovoľne pripomenulo historku z dávnej doby. V minulom storočí do školy u našich východných susedov prišlo poverené komando, spýtali sa na najlepších žiakov a všetkých postrieľali. Nie je v tom nič osobné. Aj teraz sa mi však zdá, na „odstrel“ sú práve tí najlepší.
O aký brutálny zásah ide, možno dokumentovať na ktoromkoľvek z nich, za všetkých spomeniem Dušana Burana. Autora množstva zásadných projektov (Gotika, Krv, Majster z Okoličného atď.), zvlášť prestížneho projektu Zlatom a ohňom – umenie Slovenska na konci stredoveku v prestížnom francúzskom Národnom múzeu stredoveku v Cluny. Na takýto úspech nestačí len odbornosť, bez kontaktov na medzinárodnej scéne by múzeum ani len neuvažovalo o zaradení prezentácie do dlhodobo pripravovaného výstavného plánu. Bez etablovaného kurátora by akákoľvek žiadosť o výpožičku zo zahraničia skončila rovno v koši…
Ak sa nič nezmení, tak deštrukciou kultúry sa zapíše štvrtá vláda Roberta Fica do našej histórie. On sám nesie osobnú politickú zodpovednosť. Pretože nikomu z ministrov tak často nevyslovuje podporu a uznanie ako šéfke rezortu. Paradoxne, v západnej Európe platí, že za vlády sociálnych demokracií sa kultúre darí. My ich máme vo vláde hneď akože dve.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.