Podotýkam, že priateľ má prírodovedné vzdelanie a nikdy mu nenapadlo čo len na chvíľu sa zahĺbiť do dejín umenia. Čiže nedisponuje ani minimálnymi znalosťami potrebnými na to, aby posúdil estetickú, filozofickú či historickú kvalitu toho alebo onoho diela. Ale takíto ľudia, ktorí najlepšie vedia, ako má vyzerať správna maľba, ako má znieť bezchybná muzika či ako písať knihy, sú len špičkou ľadovca.
Odkedy je internet sprístupnený širokej verejnosti a odkedy sa vo virtuálnom priestore zúrivou rýchlosťou rozmnožujú informácie najrôznejšej úrovne, odborníkom na čokoľvek sa môže stať doslova ktokoľvek.
Internet z nás robí naslovovzatých estétov, lekárov, epidemiológov, psychológov, filozofov, bylinkárov, ekológov, pedagógov, záhradkárov, stolárov, politológov, finančných poradcov, odborníkov na reality a podobne.
Internetové vedomosti prispievajú k upevňovaniu nášho sebavedomia. Vďaka nim oveľa lepšie vieme, ako vychovávať naše deti. A pedagógovia, detskí psychológovia sa môžu ísť kamsi pásť. Vďaka znalostiam načerpaným z webu sa dokážeme poľahky diagnostikovať, a tak si odborný lekár a laboranti v laboratóriách môžu hľadať poctivejšie zamestnanie a neokrádať nás o peniaze a drahocenný životný čas.
Ostatne, práve nedávna globálna epidémia ukázala, ako sme závratne zmúdreli. Novinári, ktorí dovtedy ani nevedeli, že existuje čosi také ako epidemiológia, chrlili jeden „odborne podkutý“ článok za druhým. Nikoho nechcem menovať. A nesledujem ničiu ďalšiu kariéru, no mám také tušenie, že títo žurnalistickí „epidemiológovia“ boli odborníkmi na medicínske problémy len chvíľku, a dnes sa už zasvätene vyjadrujú k celkom iným témam. Napríklad ku globálnemu otepľovaniu alebo k vojenským konfliktom.
Ach, ľudstvo tak strašne zmúdrelo, že veru niekedy aj ja sa zamýšľam nad tým, či má ešte zmysel písať. Či ešte má zmysel niekomu niečo oznamovať, veď si môžeme byť istí, že čitateľ novín alebo nebodaj čitateľ kníh už dávno všetko vie lepšie ako ktorýkoľvek tvorca textov. Prosto: zmráka sa nad dobou mentorov, duchovných autorít a prorokov.
Vďaka svetovej informačnej sieti už nemusíte vedieť, stačí vedieť čítať, ba nie je ani potrebné čokoľvek si zapamätávať. Stačí, ak máme neprerušený prísun elektrickej šťavy. Ale čo bude, až tá šťava jedného dňa nebude tak plynule prúdiť? Čo ak jej zdroj úplne vyschne? Čo bude s miliardami pologramotných, pamäti zbavených, no takmer vo všetkom sa vyznajúcich jedincov, závislých od malých obrazoviek a neprestajného ťukania? Neviem, či sa to chcem dozvedieť. Neviem, či chcem vidieť tie vyjavené tváre.
Pred časom istý maďarský hiphoper povedal, že keby mladšiu generáciu zbavili smartfónov, asi by masovo vyrazila k oceánu a vrhla sa v zúfalstve do vĺn.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.