Ide o jeden z hlavných princípov politického riadenia krajiny, v ktorom poslanci ohlušení vlastnými závažnými ideami sa najprv o nich presvedčia navzájom, aby nimi vzápätí ohlušili vládne strany a zbavili ich moci, uzurpátorstva, ľahtikárstva, silnej intelektuálnej deprivácie a ďalších nespočetných, síce ešte stále podobných, no pritom všetkom načisto pejoratívnych vlastností, ktoré sa, naopak, v ich radoch ešte nikdy nevyskytli. A práve preto sa už vôbec nedajú vydržať.
Obrovská trýzeň strany bola zatiaľ iba čiastočne a chvíľkovo kompenzovaná prítomnosťou Geissenovcov na Slovensku, a predtým v takom tom Dubaji, no predovšetkým najmä v bare v Dubaji, kde tiež, našťastie, Geissenovci ani na chvíľu nechýbali. Vraj sa tam po celú noc vodka sypala a piesok sa lial ako v rozprávke. Teda za plnej štátnej finančnej podpory. Takže vlastne o nič nešlo. Symbol medzinárodnej slobody a uvoľnenia však bol na svete.
Štátny symbol je však, oproti tomu, pochopiteľne, úplne iná káva ako pár – dnes už neodvolateľne prázdnych (!) – fliaš koňaku. SaS však dnes za hymnu, čo je štátny symbol, statočne bojuje s podporou vlastného poslanca, agilného Alojza Hlinu, ktorý ešte ako predseda KDH bojoval pred piatimi rokmi proti slovenskej zástave (to je tiež štátny symbol, ale iný) pred parlamentom. Nanajvýš originálnym spôsobom.
Na doposiaľ najvyšší stožiar na Slovensku v Pečnianskom lese vtedy vyvesil obrovskú kapitánsku výložku, ktorá strašila domorodcov, ale aj kŕdle sťahovavých vtákov. Po tomto najväčšom politickom úspechu KDH Hlina pochopil, že hnutiu už nemá čo dať, a prešiel rovno k liberálom. Nostalgia v hnutí však zostala a preto niektoré nepochopiteľné hlasovania hnutia možno pochopiť iba na základe týchto pohnutých udalostí.
Teraz sa „ako v cirkuse“ ministerka Martina Šimkovičová s Lukášom Machalom rozhodli zmeniť hymnu, lebo Oskarovi Rózsovi sa „nepáčili činely!“ A hymna „neprešla procesom“! Pred SaS ju „vytiahli z klobúka“! Najsilnejšie vyjadrenie však poskytol herec René Parák, expert SaS, ktorý expertízne potvrdil, že si vyššie menovaní previnilci „robia z hymny futbalovú loptu“. To je jedinečný politický moment, lebo strane SNS – teda podľa SaS vlastne strane „plochozemcov“ – bolo verejne priznané aspoň niečo guľaté. Lebo ak si položíme otázku, či môže byť futbalová lopta plochá, potom je odpoveď jasná: môže, najmä ak je prepichnutá.
Takúto plochú loptu, teda v podobe akejsi plochej hymny, sa pokúša zahodiť (?) známa figúra antického sochára Myróna Diskobolos. Čo je pozoruhodné, lebo vtedy ešte futbal ani hymna nejestvovali. Ba aj také tie disky do počítačov, ako vidno na soche, boli ešte neobvykle veľké. Duchovné rozmery poslancov SaS pri „posudzovaní umeleckého diela parlamentom“ však ani tak nedosahovali.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.