O Číne stačilo vedieť, že sa tam nachádza Veľký múr a že čínska civilizácia vznikala kdesi medzi Žltou riekou a riekou a riekou Jang-c’-ťiang. Informácie o čínskom staroveku a o vzostupoch a pádoch úžasných cisárskych dynastií, prípadne o udalostiach v novodobých dejín Číny, sa k nám nedostali.
Medzníkom v novodobých dejinách Číny je práve Prvá ópiová vojna. O Číne sa v Európe vžili kadejaké mylné predstavy. Ešte aj naši starí rodičia si mohli myslieť, že ópium vynašli Číňania a že je to vlastne národ narkomanov. Málokto vedel a vie, že v skutočnosti Čína všetkými možnými prostriedkami bojovala proti rozširovaniu ópia, ktoré sa jej snažili vnútiť britskí „podnikatelia“. Takto si chceli uľahčiť jej kolonizáciu. Nazdávali sa, že ak väčšina obyvateľstva prepadne narkománii, tak bude vlastne pasívna a otvorí sa nové odbytisko pre produkty zo Západu.
Kolonizátori použili dva druhy ópia: ópium samotné a náboženstvo, ktoré dnes už takmer zabudnutý filozof Karol Marx označil za „ópium ľudstva“. Priekopnícka firma, ktorá sa prostredníctvom ópia snažila v Číne šíriť „západnú kultúru“, sa volala Jardine Matheson. Podľa Jardinea obchodovať s predmetmi hodnotnejšími ako ópium sa nedá dovtedy, kým sa predajom drogy nezískajú finančné prostriedky. Tieto myšlienky pochádzajú z prvej polovice 19. storočia, čiže z čias rozmáhajúcej sa priemyselnej revolúcie.
Misionár Karl Gűtzlaff napísal: „A obchod musí byť, ak má nastať obracanie na vieru: sú to dve nerozlučne spojené činnosti. Čím väčší obchod, tým väčšie obracanie. Nepochybne neskôr, keď si už domorodcov získame, budeme sa môcť zaobísť bez ópia, pretože sa stane známa užitočnosť iných západných výrobkov a Číňania začnú masovo kupovať to, čo dnes ešte odmietajú… Boh musel určiť, že obchod s drogami je nevyhnutný, ak sa majú prekonať priehrady medzi národmi.“
Nepripadá vám táto situácia súvisiaca s ópiovou vojnou akási povedomá? V súčasnosti ópium nahradili iné, silnejšie i jemnejšie drogy, ktoré však z užívateľov sotva vytvárajú kúpyschopnú spoločenskú vrstvu.
Pokiaľ ide o drogu náboženských ideí, tak tá už dávno ustúpila inej droge. Dnes sú ľudské mozgy infikované reklamami, zábavným priemyslom, sociálnymi médiami, prípadne efektne editovanými správami o svetovom dianí z „najatraktívnejších“ kútov sveta. Čiže aj krvavé udalosti v ranných či večerných správach sú niečím, čo má stimulovať naše správanie.
Sme v akomsi zveráku: z jednej strany sa na nás valia šťastné vízie reklamnej mašinérie, kým z druhej plytké filmové príbehy a kozmeticky upravené správy zo sveta. Hotové orgie. Obcuje v nej zákaznícka nadradenosť s obrázkami čírej beznádeje. Z neúnosných protirečení unikáme k nákupom. Kupujeme si ilúzie lepšieho sveta. Recept lúpežníkov na podrobenie Číny v 19. storočí síce zlyhal, no ako vidíme, nestratil sa a možno ho používať opakovane.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.