Ten, kto na Slovensku vidí na výplatnej páske viac ako 2 400 eur brutto mesačne, je už považovaný za natoľko solventného, že v ročnom zúčtovaní dane z príjmu musí počítať s krátením nezdaniteľného minima. V očiach Sociálnej poisťovne pri výpočte starobného dôchodku je bohatým dokonca každý, kto zarábal počas svojho pracovného života viac ako 1,25 násobok priemernej mzdy. Tá predstavovala v 3. štvrťroku 2024 sumu 1 484 eur.
V médiách často počúvame názory, že náš dlh je v pomere k HDP oveľa menší, ako predstavuje priemer krajín EÚ. Tu si však treba uvedomiť, že náš HDP je z určitej časti bublinou, pretože na jeho tvorbe majú značný podiel firmy, ktoré žiadne dane neplatia. Dôvodom sú zmluvy so štátom o investičnej pomoci garantujúce nulové dane zo zisku na niekoľkoročné obdobie. Ak by sme mali byť precízni, museli by sme údaje o výkone ekonomiky (HDP) očistiť o podiel týchto firiem na jeho tvorbe.
Pri pohľade do rozpočtového spätného zrkadla vykázala SR najväčšiu rozpočtovú dieru v roku 2 000, keď deficit dosiahol 12,1 % HDP. Štát v danom roku minul o 30,5 % viac, ako vybral na daniach a poplatkoch. Dôvodom bola nevyhnutná ozdravná kúra v štátom ovládaných bankách, ktorým štát pred privatizáciou pomohol odkupom enormného množstva zlých úverov poskytnutých neskúseným podnikateľom s politickým pozadím. Vláda nevyužila šancu racionálneho hospodárenia ani v najlepších rokoch rastu 2012¤-¤2018, keď ostatné krajiny podstatne okresali výdavky alebo dokonca mali nulový deficit.
Nadmerné deficity na úrovni viac ako 7 % HDP sme mali aj v rokoch 2002, 2009 a 2010. Slovensko si veľké deficity mohlo krátkodobo dovoliť, keďže náš dlh nebol príliš vysoký. Historicky najnižší dlh za uplynulých 25 rokov sme mali v roku 2008, keď zadlženie Slovenska bolo iba 29,2 % HDP. Dnes je náš dlh v pomere k HDP dvojnásobný. V absolútnych hodnotách naša zadlženosť stúpla za roky 2020 až 2024 o 25 miliárd eur, pričom iba na úrokoch sme za toto obdobie zaplatili, vrátane odhadu na tento rok, 6,68 miliardy eur. Odhadované náklady na platbu úrokov z dlhu predstavujú na rok 2024 sumu 1,88 miliardy eur, čo je o 0,7 miliardy eur viac ako v roku 2020 alebo o 0,4 miliardy viac ako v roku 2023.
Vysoké úrokové náklady čoraz viac načierajú do štátneho rozpočtu a zužujú priestor pre financovanie školstva, zdravotníctva a sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva. Negatívum predstavuje aj skrytý verejný dlh v podobe zanedbaného stavu železníc, výstavby diaľnic, opráv mostov a cestnej siete v regiónoch.
Politici a médiá často hľadajú vinníkov výrazného zadlženia za uplynulú dekádu, ktoré sa odzrkadľuje v kontroverzných nástrojoch na konsolidáciu verejných financií. Peniaze z privatizácie sú po troch desaťročiach prejedené a krajina musí oveľa viac vynakladať aj na obranu. Krátkodobé postavenie európskeho tigra Slovensko už dávno stratilo a hospodáriť efektívne z celospoločenského pohľadu sa nenaučilo. Aj preto sa v hodnoteniach v rámci EÚ vo väčšine ukazovateľov umiestňujeme až na konci rebríčka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.